Blister bankovej kvality, 7-dielna súprava

Fínsko patrilo do roku 1809 k Švédskej ríši. Po švédsko-ruskej vojne sa ako veľkovojvodstvo stalo súčasťou Ruskej ríše. Krajina si pritom zachovala vlastné inštitúcie a určitú vnútornú autonómiu. Koncom 19. storočia sa však ruská vláda pokúsila začleniť Fínsko do ríše vo väčšej miere. Táto politika, označovaná ako rusifikácia, posilnila fínsku túžbu po politickom sebaurčení.

Ruské revolúcie v roku 1917 otvorili cestu k štátnemu odčleneniu. Po abdikácii cára bolo spočiatku sporné, komu prináležala najvyššia moc, ktorú dovtedy vykonával panovník. Prevzatie moci boľševikmi v Rusku neistotu ešte prehĺbilo. Fínsky senát pod vedením Pehr Evind Svinhufvud predložil parlamentu začiatkom decembra vyhlásenie nezávislosti. Parlament ho prijal 6. decembra 1917; tento dátum sa neskôr stal fínskym štátnym sviatkom.

Pre nový štát bolo následne potrebné medzinárodné uznanie. Sovietske Rusko uznalo nezávislosť Fínska na prelome rokov 1917/1918, po ňom nasledovali ďalšie štáty. Odčlenenie však nevyriešilo vnútorné konflikty krajiny. Začiatkom roku 1918 sa začala občianska vojna medzi „Červenými“, ktorí vychádzali najmä z robotníckeho hnutia, a občiansko-konzervatívnymi „Bielymi“. Vojna sa skončila v máji víťazstvom Bielych a zanechala hlboké politické a spoločenské rozpory. Fínsko sa potom vyvinulo na parlamentnú republiku.

Motív mince nezobrazuje konkrétnu historickú osobnosť ani konkrétne miesto. Spoločný pohyb posádky možno skôr chápať ako symbol spolupráce a spoločne určovaného smerovania. Stvárnenie tak neodkazuje iba na akt založenia štátu, ale aj na úlohu spájať rozličné spoločenské skupiny v nezávislom štátnom spoločenstve. Voľba udalosti nadviazala na ústredný štátny pamätný deň Fínska a zároveň zviditeľnila výročie v každodennom platobnom styku eurozóny.