Coincard

Grécka revolúcia bola povstaním proti vláde Osmanskej ríše, ku ktorej grécky osídlené územia patrili niekoľko storočí. Predchádzalo jej šírenie osvietenských a nacionalistických myšlienok, hospodárske zmeny, ako aj činnosť tajných spolkov. Patrila k nim Filiki Eteria, založená v roku 1814, ktorá pripravovala koordinované povstanie.

V roku 1821 sa povstania začali najprv v podunajských kniežatstvách a krátko nato na Peloponéze, ako aj v ďalších regiónoch. Štátny sviatok slávený dnes v Grécku 25. marca spája pripomienku povstania s cirkevným sviatkom Zvestovania Pána. Neoznačuje však jediný, historicky jednoznačne určiteľný začiatok bojov, keďže revolučné akcie sa začali na viacerých miestach a v rôznych časoch.

Vojna za nezávislosť trvala niekoľko rokov a charakterizovali ju obliehania, masakry, úteky a ničenie. Povstalci vytvorili dočasné politické inštitúcie a prijali ústavy, zároveň ich však oslabovali vnútorné mocenské boje. Osmanská ríša získala vojenskú podporu z Egypta. V Európe správy o vojne podporili filhelénizmus, hnutie na podporu gréckej veci.

Veľká Británia, Francúzsko a Rusko napokon zasiahli diplomaticky aj vojensky. V roku 1827 ich loďstvá v námornej bitke pri Navarine zničili osmansko-egyptské loďstvo. V roku 1830 bolo Grécko medzinárodne uznané ako nezávislý štát; o niekoľko rokov neskôr vzniklo kráľovstvo na čele s Ottom von Bayern. Jeho vtedajšie územie bolo menšie než dnešné Grécko a rozšírilo sa až neskôr.

Toto jubileum bolo zvolené pre pamätnú mincu, pretože revolúcia sa pripomína ako zakladajúca udalosť moderného gréckeho štátu. Oslavy dvestého výročia sa preto nevzťahovali iba na vojnu, ale aj na vznik štátnych inštitúcií a modernej národnej identity.