SOM BU

Adam Bohorič bol slovinský protestantský pedagóg a jazykovedec 16. storočia. Študoval vo Wittenbergu, centre reformácie, a neskôr viedol školu v Ľubľane. Tam sa podieľal na budovaní protestantsky orientovaného vzdelávacieho systému. Reformácia podporovala v slovinsky hovoriacich oblastiach používanie ľudového jazyka pri bohoslužbách, vo vyučovaní a v tlači. Tým vznikla potreba jednotných pravopisných pravidiel a učebných pomôcok.

Bohoričova gramatika vyšla v roku 1584 vo Wittenbergu pod latinským názvom „Arcticae horulae succisivae“. Považuje sa za prvú gramatiku slovinského jazyka. Skutočnosť, že bola napísaná po latinsky, zodpovedala vtedajšiemu vedeckému jazyku a sprístupnila jej opis aj mimo slovinského jazykového priestoru. Bohorič usporiadal tvaroslovie a ďalšie jazykové pravidlá podľa vzoru dobových latinských gramatík. Zároveň dielo pomohlo etablovať slovinčinu ako jazyk vyučovania a literatúry, ktorý možno opísať pomocou pravidiel.

Pravopis spájaný s jeho menom sa používal v protestantských tlačiach a s úpravami zostal v používaní až do 19. storočia. Aj úplný slovinský preklad Biblie od Jurija Dalmatina, ktorý bol takisto vytlačený v roku 1584 vo Wittenbergu, používal túto pravopisnú tradíciu. Takéto knihy prispeli k vytvoreniu spoločného slovinského spisovného jazyka naprieč regionálnymi nárečiami. Neskôr Bohoričov pravopis nahradila abeceda vytvorená podľa vzoru chorvátskeho jazykového reformátora Ljudevita Gaja.

Spomienka na Bohoriča sa preto netýka iba životopisu jedného učenca. Odkazuje na vznik slovinskej jazykovedy, protestantskej knižnej kultúry a úlohu tlačených textov pri rozvoji spoločného spisovného jazyka. Okrúhle výročie poskytlo Slovinsku príležitosť pripomenúť túto etapu jeho jazykových a vzdelávacích dejín na obehovej minci.