2 Euro BK

Willy Brandt bol od roku 1969 spolkovým kancelárom a svojou politikou voči východným štátom sa usiloval o zblíženie so štátmi strednej a východnej Európy. Predtým žil tento politik SPD počas nacistickej vlády v exile. Po vojne bol okrem iného úradujúcim starostom Západného Berlína a spolkovým ministrom zahraničných vecí. Jeho politika mala politicky uľahčiť zvládanie dôsledkov rozdelenia Nemecka a nanovo usporiadať vzťahy s východnými susedmi.

Brandtova návšteva Varšavy 7. decembra 1970 sa týkala predovšetkým podpísania Varšavskej zmluvy. V nej sa Bundesrepublik Deutschland a Volksrepublik Polen zaviazali k nepoužitiu násilia a potvrdili existujúcu hranicu na Odre a Neiße. Zmluva bola vo vnútornej politike sporná, vytvorila však základ pre ďalšie zbližovanie oboch krajín.

Pomník, pri ktorom Brandt položil veniec, bol postavený v roku 1948 podľa návrhu sochára Nathan Rapoport. Pripomína židovský odpor proti nemeckým okupantom. V uzavretom varšavskom gete boli za katastrofálnych podmienok natlačené státisíce Židov. Po tom, čo sa v roku 1942 začali hromadné deportácie do vyhladzovacieho tábora Treblinka, židovské odbojové skupiny na jar 1943 ozbrojene vzdorovali konečnému vyprázdneniu geta. Nemecké jednotky povstanie potlačili, štvrť systematicky zničili a jej zostávajúcich obyvateľov zavraždili alebo deportovali.

Brandtovo pokľaknutie nebolo vopred oznámené. Toto nemé gesto bolo spočiatku prijímané rôzne, postupne sa však stalo trvalým obrazom spomínania na nemecké povojnové dejiny. Spojilo priznanie nemeckej zodpovednosti za nacistické zločiny s politickým úsilím o porozumenie s Poľskom. Brandt dostal v roku 1971 Nobelovu cenu za mier, najmä za svoju politiku uvoľňovania napätia.

Emisia k výročiu preto nepripomenula iba osobné gesto. Zároveň pripomenula holokaust, židovský odpor a náročný proces nemecko-poľského zmierenia. Toto výročie sa tak stalo aj poukazom na to, akú úlohu môže verejné pripomínanie zohrávať vo vzťahoch medzi európskymi štátmi.