SOM PP

Pojem Mudéjar je odvodený od arabského označenia pre moslimov, ktorí smeli zostať na svojich sídliskách na Pyrenejskom polostrove aj po kresťanskom dobytí týchto území. V dejinách umenia označuje spôsob výstavby a zdobenia, v ktorom sa islamsky ovplyvnené remeselné techniky spájali s kresťanskými, najmä románskymi a gotickými, neskôr aj renesančnými formami. Mudéjar preto nie je samostatným náboženským umeleckým smerom: zodpovedajúce prvky sa nachádzajú na kostoloch, palácoch a ďalších budovách.

V Aragónsku sa táto architektúra rozvíjala od stredoveku až do raného novoveku. Charakteristické je intenzívne používanie tehál, geometrické reliéfne vzory, glazovaná keramika, štuková výzdoba a umelecky konštruované drevené stropy. Mimoriadne nápadné sú vysoké zvonice, ktorých konštrukcia čiastočne pripomína islamské minarety. Tento spôsob výstavby vznikol na pozadí spoločnosti, v ktorej kresťania, moslimovia a Židia žili právne a nábožensky oddelene, no ich remeselné a umelecké tradície sa navzájom ovplyvňovali.

Zobrazená veža patrí ku kostolu San Salvador v Terueli. Pochádza zo stredoveku a zároveň sa klenie nad ulicou. Jej tehlové plochy členia oblúky, kosoštvorcové a prepletané vzory, ako aj farebné keramické vložky. Znázorňuje tak typické znaky aragónskej mudéjarskej architektúry.

UNESCO najprv v roku 1986 zapísalo štyri mudéjarské stavby v Terueli do zoznamu svetového dedičstva. V roku 2001 bola lokalita svetového dedičstva rozšírená a dostala svoj dnešný názov, ktorý sa vzťahuje na celý Aragón. Celkovo do nej patrí desať stavieb, respektíve ich častí, okrem iného v Terueli, Zaragoze, Calatayude, Cervera de la Cañada a Tobede.

Emisia patrí do španielskej série pamätných mincí v hodnote 2 eur, ktorá od roku 2010 postupne predstavuje španielske lokality svetového dedičstva UNESCO. Výber bol teda súčasťou tejto pokračujúcej série a neviazal sa na okrúhle výročie stavby ani zápisu do zoznamu svetového dedičstva.