Vatikán · 25. výročie reštaurovania Sixtínskej kaplnky

Dátum vydania1. 10. 2019

Celkový náklad83 000

Maximum EÚ91 000

Edície3

Nápis na hrane2 ★ × 6, striedavo normálne/prevrátene

NápisCITTÀ DEL VATICANO / CAPPELLA SISTINA — FINE DEI RESTAURI / 1994-2019 / R / D. LONGO

DizajnérDaniela Longo (Annalisa Masini)

MincovňaInstituto Poligrafico e Zecca Dello Stato, Roma

K emisnému nákladu

Minca pripomína ukončenie reštaurovania Sixtínskej kaplnky pred 25 rokmi (1994–2019). Motív zobrazuje „Posledný súd“ v Sixtínskej kaplnke, obklopený nápismi „CITTÀ DEL VATICANO“ a „CAPPELLA SISTINA — FINE DEI RESTAURI“ a rokmi „1994-2019“.

Motív

Zobrazený je Posledný súd v Sixtínskej kaplnke. Vľavo je v polkruhu nápis vydávajúceho štátu „CITTÀ DEL VATICANO“. Vpravo sú v polkruhu nápis „CAPPELLA SISTINA — FINE DEI RESTAURI“ a roky „1994-2019“. Vpravo sa nachádza aj mincovná značka „R“ a dole meno umelca „D. LONGO“.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd Európskej vlajky.

Pozadie k téme

Sixtínska kaplnka je súčasťou Apoštolského paláca vo Vatikáne. Bola postavená za pápeža Sixta IV. koncom 15. storočia a pomenovaná po ňom. Dodnes slúži na pápežské bohoslužby a ako miesto konkláve, pri ktorom kardináli volia nového pápeža. Jej výzdoba preto spája náboženský obrazový svet renesancie s ústrednými úlohami pápežstva.

Bočné steny vyzdobili umelci ako Sandro Botticelli, Pietro Perugino a Domenico Ghirlandaio scénami zo života Mojžiša a Krista. Michelangelo vytvoril na objednávku pápeža Júlia II. v rokoch 1508 až 1512 nástenné maľby na strope. V ich centre sú výjavy z Knihy Genezis vrátane Stvorenia Adama. O viac než dve desaťročia neskôr sa Michelangelo vrátil, aby vymaľoval oltárnu stenu dielom Posledný súd. Dielo vzniklo za pápežov Klementa VII. a Pavla III. a zobrazuje Krista ako sudcu sveta, obklopeného svätými, ako aj vzkriesenými, spasenými a zatratenými ľuďmi.

V priebehu storočí sa na freskách nahromadili prach, sadze a usadeniny. K tomu sa pridali staršie zásahy a premaľby. Komplexná reštaurátorská obnova sa začala v roku 1980 najprv na menších častiach stien a následne sa rozšírila na strop a oltárnu stenu. Reštaurátori odstránili vrstvy nečistôt a staršie nátery, stabilizovali ohrozené časti a skúmali maliarsku techniku Michelangela.

Výsledok odhalil oveľa svetlejšiu a farebne intenzívnejšiu výzdobu, než aká bola predtým vnímaná. Opatrenia zároveň vyvolali odborné diskusie: kritici sa obávali, že pri čistení mohli zaniknúť detaily vytvorené Michelangelom; iní poukazovali na nové poznatky o jeho technike freskovej maľby. Neskoršie premaľby vrátane jednotlivých zahaľujúcich látok na pôvodne nahých postavách boli sčasti zachované ako svedectvá dejín prijímania diela.

Jubileum reštaurovania poskytlo Vatikánu príležitosť pripomenúť Michelangelovo dielo aj úlohu zachovania intenzívne využívaného cirkevného a kultúrneho miesta.