2 eurá proof

Fínske slovo „sauna“ bolo prevzaté do mnohých jazykov. Označuje vykurovanú miestnosť, v ktorej sa voda leje na horúce kamene. Para, ktorá pri tom vzniká, a s ňou spojený pocit tepla sa po fínsky nazývajú „löyly“. Bežné sú viaceré pobyty v horúcej miestnosti, ktoré prerušuje ochladzovanie, umývanie a odpočinok. Na ochladzovanie slúži podľa miesta vonkajší vzduch, sprcha alebo vodná plocha. Zväzkom čerstvých brezových konárikov, regionálne nazývaným „vihta“ alebo „vasta“, si možno jemne šľahať pokožku.

Saunová tradícia sa počas stáročí vyvíjala v rôznych podobách. V dymovej saune nie je komín: dym z ohňa na drevo najprv naplní miestnosť a pred saunovaním sa vypustí. Neskôr sa rozšírili sauny vykurované drevom s odvodom dymu. Elektricky vykurované zariadenia umožnili zriaďovanie sáun aj v mestských obytných domoch a bytoch. Okrem súkromných zariadení existujú verejné sauny, ako aj spoločné sauny v obytných budovách, podnikoch a zariadeniach voľného času.

Historicky sauna nebola iba miestom osobnej hygieny. Vo vidieckych domácnostiach poskytovala teplý, pomerne čistý a chránený priestor. Preto sa istý čas využívala aj pri pôrodoch a na ošetrovanie chorých. Dnes sa saunovanie využíva predovšetkým na očistu, oddych a spoločné trávenie času. Patrí tak ku každodennému životu rodín, ako aj k sviatkom a pobytom na chatách. Rozhovory sú možné, zároveň sa však na mnohých miestach pokoj a zdržanlivosť považujú za súčasť bežných pravidiel saunovania.

Emisia mince nepripomína jedinú historickú udalosť ani jubileum. Zvolená bola skôr prax rozšírená v každodennom živote, ktorá úzko súvisí s fínskym sebaponímaním a zároveň sa medzinárodne spája s Fínskom. Kultúrne zaradenie bolo neskôr potvrdené aj na medzinárodnej úrovni: v roku 2020 UNESCO zaradilo saunovú kultúru vo Fínsku do svojho Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.