2 Euro BK

Tri výročia sú späté s rozpadom Ruskej ríše a politickými otrasmi na konci prvej svetovej vojny. Pobaltské územia boli počas vojny sčasti pod nemeckou okupáciou. Po revolúciách v Rusku vznikol priestor na vytvorenie vlastných štátnych zriadení, ktoré však bolo najprv potrebné presadiť vojensky a diplomaticky.

V Litve prijala Litovská rada 16. februára 1918 vyhlásenie nezávislosti. Označenie za obnovenie štátu odkazuje na skutočnosť, že Litva mala vlastnú štátnu tradíciu už pred rozdelením Poľsko-litovskej únie na konci 18. storočia. Estónsko vyhlásilo svoju nezávislosť 24. februára 1918. V Lotyšsku vyhlásila Lotyšská ľudová rada 18. novembra 1918 republiku. Vo všetkých troch krajinách nasledovali ozbrojené konflikty so sovietskymi jednotkami a ďalšími vojenskými formáciami. Až potom sa mohli nové republiky upevniť.

Ich prvé obdobie nezávislosti sa skončilo v roku 1940 okupáciou a začlenením do Sovietskeho zväzu. Nasledovala nemecká okupácia počas druhej svetovej vojny a potom opäť sovietska vláda. Pobaltské štáty nepovažovali svoje začlenenie do Sovietskeho zväzu za dobrovoľné pristúpenie. V období glasnosti a perestrojky vznikli široké hnutia za nezávislosť. Spoločnou formou protestu bola v roku 1989 „Pobaltská cesta“, ľudská reťaz cez Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Štátna nezávislosť bola obnovená v rokoch 1990 a 1991.

Spoločné vydanie mincí preto nadväzuje nielen na tri časovo blízke štátne akty z roku 1918, ale aj na paralelné skúsenosti s cudzou nadvládou, hnutím za nezávislosť a opätovnou štátnou suverenitou. Od roku 2004 sú všetky tri krajiny členmi Európskej únie a NATO. Motív mince bol vybraný v medzinárodnej súťaži a následne zvolený verejným hlasovaním vo všetkých troch štátoch. Vďaka tomu získal spoločný projekt popri historickom aj výslovne cezhraničný charakter.