Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 302 2018
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Estónsko · Spoločné vydanie Pobaltia: 100 rokov nezávislosti
Náklad10 000
Emisná cena10,00 €
Dátum vydania31. 1. 2018
BalenieCoincard
Nápis na hraneEESTI × 2, striedavo zvislo/obrátene, oddelené bodkami
Trhová cena29,99 €
K emisnému nákladu
Minca pripomína 100. výročie založenia Estónska a Lotyšska a obnovenia Litvy. Spoločný motív zobrazuje tri pobaltské štáty ako vzájomne prepletený vrkoč, čím odkazuje na ich spoločnú minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Dopĺňa ho štylizovaná číslica k 100. výročiu, heraldické znaky všetkých troch štátov a nápisy „EESTI“ a „2018“.
Motív
Tri pobaltské členské štáty sú symbolicky znázornené ako jeden vrkoč. Spája ich ich história: spoločná minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Znázornená je aj štylizovaná číslica k 100. výročiu a heraldické symboly všetkých troch členských štátov. Na ľavej strane je uvedený názov emitujúceho štátu „EESTI“ a na pravej strane rok vydania „2018“. Motív mince bol vybraný na základe verejného hlasovania vo všetkých troch pobaltských krajinách.
Na vonkajšom okraji mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom okraji mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Až do prvej svetovej vojny patrili Estónsko a Lotyšsko k Ruskej ríši. Aj väčšia časť litovského osídlenia bola pod ruskou nadvládou; Litva pritom mohla nadviazať na staršiu štátnu tradíciu Litovského veľkokniežatstva. Vojna, nemecká okupácia Pobaltia a rozpad cárskej ríše otvorili tamojším hnutiam za nezávislosť možnosť vytvoriť vlastné štáty.
Litovská štátna rada vyhlásila 16. februára 1918 vo Vilniuse obnovenie nezávislého litovského štátu s demokratickým usporiadaním. Pojem obnovenia odkazuje na skutočnosť, že Litva mala vlastnú štátnu tradíciu už pred rozdelením poľsko-litovského štátu na konci 18. storočia. V Estónsku vyhlásil výbor pre záchranu štátu, ktorý ustanovil zemský snem, 24. februára 1918 štátnu samostatnosť. Lotyšsko nasledovalo 18. novembra 1918: po skončení nemeckej okupácie vyhlásila Lotyšská ľudová rada v Rige republiku.
Samotnými vyhláseniami ešte nebola nezávislosť zabezpečená. V nasledujúcich rokoch sa museli tieto tri štáty v ozbrojených konfliktoch brániť boľševickým jednotkám a ďalším ozbrojeným silám. Ich postavenie následne upevnili mierové zmluvy a medzinárodné uznanie. V medzivojnovom období si vytvorili vlastné štátne inštitúcie, kým ich v roku 1940 Sovietsky zväz neokupoval a nezačlenil. Po nemeckej okupácii počas druhej svetovej vojny opäť nasledovala sovietska nadvláda.
Spomienka na rok 1918 preto zostala úzko spojená s opätovným získaním nezávislosti v rokoch 1990 a 1991. Estónsko, Lotyšsko a Litva právne nepovažovali svoje vtedajšie odtrhnutie od Sovietskeho zväzu za založenie nových štátov, ale za obnovenie republík vytvorených, respektíve obnovených už v roku 1918. Spoločné skúsenosti pod cudzou nadvládou a spolupráca počas hnutí za nezávislosť – viditeľná napríklad v ľudskej reťazi „Baltská cesta“ z roku 1989 – vysvetľujú, prečo boli tri výročia pripomenuté spoločne.
Litovská štátna rada vyhlásila 16. februára 1918 vo Vilniuse obnovenie nezávislého litovského štátu s demokratickým usporiadaním. Pojem obnovenia odkazuje na skutočnosť, že Litva mala vlastnú štátnu tradíciu už pred rozdelením poľsko-litovského štátu na konci 18. storočia. V Estónsku vyhlásil výbor pre záchranu štátu, ktorý ustanovil zemský snem, 24. februára 1918 štátnu samostatnosť. Lotyšsko nasledovalo 18. novembra 1918: po skončení nemeckej okupácie vyhlásila Lotyšská ľudová rada v Rige republiku.
Samotnými vyhláseniami ešte nebola nezávislosť zabezpečená. V nasledujúcich rokoch sa museli tieto tri štáty v ozbrojených konfliktoch brániť boľševickým jednotkám a ďalším ozbrojeným silám. Ich postavenie následne upevnili mierové zmluvy a medzinárodné uznanie. V medzivojnovom období si vytvorili vlastné štátne inštitúcie, kým ich v roku 1940 Sovietsky zväz neokupoval a nezačlenil. Po nemeckej okupácii počas druhej svetovej vojny opäť nasledovala sovietska nadvláda.
Spomienka na rok 1918 preto zostala úzko spojená s opätovným získaním nezávislosti v rokoch 1990 a 1991. Estónsko, Lotyšsko a Litva právne nepovažovali svoje vtedajšie odtrhnutie od Sovietskeho zväzu za založenie nových štátov, ale za obnovenie republík vytvorených, respektíve obnovených už v roku 1918. Spoločné skúsenosti pod cudzou nadvládou a spolupráca počas hnutí za nezávislosť – viditeľná napríklad v ľudskej reťazi „Baltská cesta“ z roku 1989 – vysvetľujú, prečo boli tri výročia pripomenuté spoločne.