SOM PP

Výrazom „Rímske zmluvy“ sa označujú dve dohody: Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvnými stranami boli Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. K podpisu došlo v Palazzo dei Conservatori na Kapitole.

Zmluvy patrili k západoeurópskemu integračnému procesu po druhej svetovej vojne. Už predtým šesť štátov podriadilo prostredníctvom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele kľúčové oblasti ťažkého priemyslu spoločnému usporiadaniu. Po neúspechu rozsiahlejších plánov európskeho obranného spoločenstva sa vlády sústredili na hospodársku spoluprácu. Nové zmluvy pripravila okrem iného konferencia v Messine a výbor pod vedením belgického politika Paul-Henri Spaaka.

EHS malo postupne vytvoriť spoločný trh. Patrilo k tomu odstraňovanie ciel medzi členskými štátmi, spoločné vonkajšie clo, ako aj pravidlá hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva a obchodu. Z dlhodobého hľadiska sa počítalo s voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu. K spoločným orgánom patrili Komisia, Rada ministrov, parlamentné zhromaždenie a Súdny dvor. Euratom mal naproti tomu koordinovať spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie, podporovať výskum a dohliadať na zásobovanie jadrovým materiálom.

Z EHS sa neskôr vyvinulo Európske spoločenstvo. Zmluvou z Maastrichtu sa stalo súčasťou Európskej únie; jeho úlohy napokon prešli do dnešnej EÚ. Inštitucionálne a hospodárske základy európskeho zjednotenia preto vo významnej miere siahajú k Rímskym zmluvám.

Pri vydaní mincí sa štáty eurozóny po prvýkrát rozhodli pre spoločný motív na národných stranách 2-eurových pamätných mincí. Nepripomínalo sa tým iba historické výročie zmlúv. Koordinované vydanie zároveň vytvorilo súvislosť medzi spoločnou menou a politickou a hospodárskou integráciou, z ktorej euro vzišlo. Vzhľadom na spoločnú príležitosť mohla byť minca výnimočne vydaná navyše k ďalšej národnej pamätnej minci príslušnej krajiny.