Írsko · 50. výročie Rímskych zmlúv

Dátum vydania25. 3. 2007

Celkový náklad4 650 112

Maximum EÚ4 820 000

Edície4

Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene

NápisConradh na nÓgimhe / 50 blian / an euro / ÉIRE 2007

DizajnérHelmut Andexlinger

MincovňaCentral Bank Currency Centre, Sandyford, Ireland PP: Suomen Rahapaja OY, Vantaa, Finnland (ohne Mz.)

K emisnému nákladu

Pamätná minca pripomína 50. výročie podpísania Rímskej zmluvy, ktorú 25. marca 1957 v Ríme podpísalo šesť zakladajúcich členov. Motív zobrazuje znenie zmluvy na pozadí hviezdicovitej dlažby námestia Piazza del Campidoglio, ktorú navrhol Michelangelo. Nad motívom je nápis „Európa“ v príslušnom jazyku; vonkajší prstenec nesie dvanásť hviezd Európskej únie.

Motív

Minca vo svojom strede zobrazuje zmluvu podpísanú šiestimi zakladajúcimi členmi na pozadí hviezdicovej dlažby námestia Piazza del Campidoglio v Ríme, ktorú navrhol Michelangelo a kde bola zmluva podpísaná 25. marca 1957. Priamo nad zmluvou je v príslušnom jazyku vyrazené slovo „Európa“. Ako nápisy sa nad celkovým motívom nachádza dôvod vydania a pod ním vydávajúca krajina v príslušnej jazykovej verzii alebo jazykových verziách, ako aj letopočet 2007. Vonkajší prstenec mince nesie dvanásť hviezd Európskej únie.

Pozadie k téme

Výrazom „Rímske zmluvy“ sa označujú dve dohody: Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvnými stranami boli Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. K podpisu došlo v Palazzo dei Conservatori na Kapitole.

Zmluvy patrili k západoeurópskemu integračnému procesu po druhej svetovej vojne. Už predtým šesť štátov podriadilo prostredníctvom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele kľúčové oblasti ťažkého priemyslu spoločnému usporiadaniu. Po neúspechu rozsiahlejších plánov európskeho obranného spoločenstva sa vlády sústredili na hospodársku spoluprácu. Nové zmluvy pripravila okrem iného konferencia v Messine a výbor pod vedením belgického politika Paul-Henri Spaaka.

EHS malo postupne vytvoriť spoločný trh. Patrilo k tomu odstraňovanie ciel medzi členskými štátmi, spoločné vonkajšie clo, ako aj pravidlá hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva a obchodu. Z dlhodobého hľadiska sa počítalo s voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu. K spoločným orgánom patrili Komisia, Rada ministrov, parlamentné zhromaždenie a Súdny dvor. Euratom mal naproti tomu koordinovať spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie, podporovať výskum a dohliadať na zásobovanie jadrovým materiálom.

Z EHS sa neskôr vyvinulo Európske spoločenstvo. Zmluvou z Maastrichtu sa stalo súčasťou Európskej únie; jeho úlohy napokon prešli do dnešnej EÚ. Inštitucionálne a hospodárske základy európskeho zjednotenia preto vo významnej miere siahajú k Rímskym zmluvám.

Pri vydaní mincí sa štáty eurozóny po prvýkrát rozhodli pre spoločný motív na národných stranách 2-eurových pamätných mincí. Nepripomínalo sa tým iba historické výročie zmlúv. Koordinované vydanie zároveň vytvorilo súvislosť medzi spoločnou menou a politickou a hospodárskou integráciou, z ktorej euro vzišlo. Vzhľadom na spoločnú príležitosť mohla byť minca výnimočne vydaná navyše k ďalšej národnej pamätnej minci príslušnej krajiny.