Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 283 2017
Coincard
Neobehová kvalita/BU Französisch
Coincard – francúzska verzia
Belgicko · 200 rokov Univerzity v Gente
Náklad100 000
Emisná cena8,00 €
Dátum vydania29. 9. 2017
BalenieCoincard
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Trhová cena13,60 €
Údaj o náklade zdroja: Gesamt 200.000 · 1:1 auf NL/FR geteilt
K emisnému nákladu
Pamätná minca pripomína 200. výročie založenia Universiteit Gent. Motív zobrazuje emblém univerzity s letopočtami „1817-2017“, obklopený nápisom „200 JAAR UNIVERSITEIT GENT — 200 YEARS GHENT UNIVERSITY“ a kódom krajiny „BE“. Vedľa sú zobrazené značka mincovne v Bruseli, hlava archanjela Michala v prilbici a znak riaditeľov mincovne, erb mesta Herzele.
Motív
V strede mince je vyobrazený emblém Universiteit Gent s letopočtom 1817 – 2017, obklopený nápisom „200 JAAR UNIVERSITEIT GENT — 200 YEARS GHENT UNIVERSITY“ a označením „BE“ pre vydávajúcu krajinu. Mincová značka Bruselu, prilbová hlava archanjela Michala, a značka riaditeľov mincovne, erb mesta Herzele, sú umiestnené vpravo, resp. vľavo od kódu krajiny.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Univerzita vznikla v období Spojeného kráľovstva Nizozemska, ku ktorému po Viedenskom kongrese patrilo aj územie dnešného Belgien. Kráľ Wilhelm I. sledoval cieľ vybudovať v južných častiach krajiny štátom organizované vysoké školstvo. Okrem Gent boli zriadené štátne univerzity v Lüttich a Löwen. Vysoká škola v Gent začala svoju činnosť najprv s fakultami humanitných vied, právnych vied, medicíny a prírodných vied. Vyučovacím jazykom bola spočiatku prevažne latinčina.
Po belgickej revolúcii a vzniku štátu v roku 1830 sa zmenili politické a jazykové podmienky. Francúzština sa presadila ako vyučovací a úradný jazyk, hoci v Gent a vo veľkej časti Flandern sa väčšinovo hovorilo po nizozemsky. Požiadavka nizozemsky hovoriacej univerzity sa preto stala témou flámskeho hnutia. Prvý pokus o znizozemčenie počas nemeckej okupácie v prvej svetovej vojne bol politicky zaťažený a po skončení vojny bol zvrátený.
V roku 1930 univerzita napokon riadne prešla na nizozemčinu. Stala sa tak prvou úplne nizozemsky hovoriacou univerzitou v Belgien. Spisovateľ a historik umenia August Vermeylen sa po tejto reorganizácii stal jej prvým rektorom. Zmena mala okrem fungovania vysokej školy aj politický význam: rozšírila prístup nizozemsky hovoriaceho obyvateľstva k akademickému vzdelaniu v jeho vlastnom jazyku a bola súčasťou dlhodobého vývoja Belgien smerom k federálnemu, viacjazyčnému štátu.
V priebehu 20. storočia sa univerzita rozvinula z menšej štátnej vysokej školy na široko zameranú výskumnú univerzitu. Jej pracoviská sú rozmiestnené na viacerých miestach v Gent; okrem toho vykonáva univerzitné aktivity aj mimo mesta. Výskum a výučba dnes zahŕňajú okrem iného medicínu, inžinierske vedy, prírodné vedy, poľnohospodárske vedy, ako aj humanitné a spoločenské vedy.
Výročie poskytlo Belgien príležitosť pripomenúť si nielen založenie vysokej školy, ale aj dve storočia belgických dejín vzdelávania, jazyka a štátu. Univerzita pritom predstavuje najmä spojenie medzi akademickým rozvojom a nizozemským jazykovým hnutím vo Flandern.
Po belgickej revolúcii a vzniku štátu v roku 1830 sa zmenili politické a jazykové podmienky. Francúzština sa presadila ako vyučovací a úradný jazyk, hoci v Gent a vo veľkej časti Flandern sa väčšinovo hovorilo po nizozemsky. Požiadavka nizozemsky hovoriacej univerzity sa preto stala témou flámskeho hnutia. Prvý pokus o znizozemčenie počas nemeckej okupácie v prvej svetovej vojne bol politicky zaťažený a po skončení vojny bol zvrátený.
V roku 1930 univerzita napokon riadne prešla na nizozemčinu. Stala sa tak prvou úplne nizozemsky hovoriacou univerzitou v Belgien. Spisovateľ a historik umenia August Vermeylen sa po tejto reorganizácii stal jej prvým rektorom. Zmena mala okrem fungovania vysokej školy aj politický význam: rozšírila prístup nizozemsky hovoriaceho obyvateľstva k akademickému vzdelaniu v jeho vlastnom jazyku a bola súčasťou dlhodobého vývoja Belgien smerom k federálnemu, viacjazyčnému štátu.
V priebehu 20. storočia sa univerzita rozvinula z menšej štátnej vysokej školy na široko zameranú výskumnú univerzitu. Jej pracoviská sú rozmiestnené na viacerých miestach v Gent; okrem toho vykonáva univerzitné aktivity aj mimo mesta. Výskum a výučba dnes zahŕňajú okrem iného medicínu, inžinierske vedy, prírodné vedy, poľnohospodárske vedy, ako aj humanitné a spoločenské vedy.
Výročie poskytlo Belgien príležitosť pripomenúť si nielen založenie vysokej školy, ale aj dve storočia belgických dejín vzdelávania, jazyka a štátu. Univerzita pritom predstavuje najmä spojenie medzi akademickým rozvojom a nizozemským jazykovým hnutím vo Flandern.