Malta · Séria: praveké lokality, Ħaġar Qim

Ħaġar Qim leží na vyvýšenine na južnom pobreží Malty, neďaleko chrámového komplexu Mnajdra. Odtiaľ sa výhľad cez more tiahne až k malému ostrovu Filfla. Stavba vznikla počas maltského neolitu. V tom čase žili na súostroví poľnohospodárske spoločenstvá, ktoré sa zaoberali obrábaním pôdy a chovom hospodárskych zvierat, vyrábali keramiku a ešte nepoužívali písmo. Preto sa nezachovali ani mená staviteľov, ani poznatky o ich náboženských predstavách.

Tieto stavby sa označujú ako „chrámy“ na základe ich pôdorysov a kultových predmetov nájdených na mieste. Ich presná funkcia však dodnes nebola jednoznačne objasnená. Ħaġar Qim pozostáva z hlavnej stavby a ďalších stavebných pozostatkov. Monumentálny vonkajší múr tvoria veľké vápencové bloky; cez vchody sa vchádzalo do vnútorných priestorov s polkruhovými komorami. Niektoré bloky vážia niekoľko ton. Na nosné vonkajšie časti sa používal prevažne tvrdý koralový vápenec, zatiaľ čo ľahšie opracovateľný globigerínový vápenec bol vhodný na vnútorné priestory a zdobené stavebné prvky.

Medzi nálezy patria oltáre, zdobené kamenné dosky a ľudské postavy. Niektoré zobrazenia majú výrazne zdôraznené telesné tvary. V minulosti sa často vykladali ako bohyne plodnosti, no pohlavie a funkciu mnohých postáv nemožno spoľahlivo určiť. Pohyblivé nálezy sa dnes uchovávajú prevažne v Národnom archeologickom múzeu vo Vallette.

Maltské megalitické stavby patria k najstarším známym voľne stojacim monumentálnym kamenným stavbám. Takzvaná chrámová kultúra sa skončila v 3. tisícročí pred n. l.; jej príčiny nie sú jednoznačne známe. Neskorší obyvatelia Malty používali iné stavebné a pohrebné tradície.

Vydanie mince nebolo viazané na jedno konkrétne historické jubileum. Patrilo do viacročného maltského radu mincí venovaného pravekým lokalitám súostrovia. Ħaġar Qim bol po Ġgantija druhým námetom tejto série, v rámci ktorej boli postupne predstavené viaceré archeologické areály Malty.