2 eurá proof

Po získaní štátnej nezávislosti od Juhoslávie zaviedlo Slovinsko v roku 1991 tolar ako vlastnú menu. Nahradil juhoslovanský dinár, a stal sa tak aj výrazom novozískanej menovej samostatnosti. Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa začala posledná fáza prechodu na európsku spoločnú menu.

Na prijatie eura muselo Slovinsko splniť konvergenčné kritériá stanovené v Maastrichtskej zmluve. Patria medzi ne požiadavky týkajúce sa cenovej stability, výšky štátneho deficitu a verejného dlhu, dlhodobých úrokových sadzieb, ako aj stability výmenného kurzu. Tolar bol v roku 2004 začlenený do európskeho mechanizmu výmenných kurzov. Ten mal preukázať, že jeho kurz voči euru možno udržať bez výrazných výkyvov. Po kladnom posúdení európskymi inštitúciami bol prepočítací kurz nezvratne stanovený na 239,640 tolara za jedno euro.

Po menovej zmene 1. januára 2007 bolo Slovinsko prvou z krajín, ktoré v roku 2004 vstúpili do EÚ, ktorá patrila do eurozóny. Počas krátkeho prechodného obdobia bolo možné používať tolar a euro súčasne ako platidlá. Potom zostalo jediným zákonným platidlom euro. Ceny sa už pred zmenou a ešte určitý čas po nej uvádzali v oboch menách, aby sa uľahčilo porovnávanie a aby bolo možné odhaliť neopodstatnené zvýšenie cien.

Zavedenie eura začlenilo menovú politiku Slovinska do Eurosystému, ktorý tvoria Európska centrálna banka a národné centrálne banky. Rozhodnutia o kľúčových úrokových sadzbách a peňažnej zásobe sa odvtedy prijímali spoločne pre eurozónu. Zároveň pri obchodovaní a cestovaní s inými krajinami eurozóny odpadli kurzové riziká a potreba bezprostrednej výmeny meny.

Výročie bolo mimoriadne vhodnou príležitosťou na vydanie pamätnej mince, pretože jej námet sa bezprostredne týka samotnej používanej meny. Slovinské znenie na minci označuje euro ako „spoločnú európsku menu“, čím do popredia nestavia iba technickú zmenu, ale aj účasť v spoločnom európskom menovom priestore.