Blister BU

Počiatky zboru siahajú do reorganizácie Pápežského štátu po napoleonskej nadvláde. Pápež Pius VII. v roku 1816 zriadil pápežský zbor karabinierov. V obnovenom Pápežskom štáte mal zabezpečovať verejnú bezpečnosť, stíhať trestné činy a presadzovať štátny poriadok. Jeho organizácia sa orientovala podľa policajných zložiek s vojenskou štruktúrou, ktoré v tom čase vznikali vo viacerých európskych štátoch.

Po zániku Pápežského štátu a obsadení Ríma talianskymi vojskami v roku 1870 sa úlohy a oblasť pôsobnosti zásadne zmenili. Pápež už ďalej nemal k dispozícii pôvodné územie. Až Lateránske zmluvy medzi Svätou stolicou a Talianskom vytvorili v roku 1929 suverénny štát Mestský štát Vatikán. V rámci tohto malého štátneho územia prevzalo žandárstvo policajné a bezpečnostné funkcie.

V rámci reorganizácie za pápeža Pavla VI. bolo v roku 1970 rozpustených niekoľko pápežských ozbrojených zborov. Policajné úlohy však pokračovali pod zmenenými organizačnými označeniami. Od roku 2002 nesie jednotka opäť názov Žandársky zbor Mestského štátu Vatikán.

Žandárstvo treba odlišovať od Pápežskej švajčiarskej gardy. Švajčiarska garda je vojenský zbor a zodpovedá predovšetkým za osobnú ochranu pápeža, ako aj za strážnu a čestnú službu. Žandárstvo naproti tomu plní úlohy štátnej polície. Patrí k nim udržiavanie verejného poriadku, vyšetrovanie trestnej činnosti, riadenie dopravy, kontrola hraníc a vstupu, ako aj spoluúčasť na ochrane pápeža a vatikánskych zariadení. Spolupracuje pritom aj s talianskymi a medzinárodnými bezpečnostnými orgánmi.

Pripomenutie zboru teda neodkazuje iba na jednu policajnú jednotku, ale aj na dejiny štátnej správy od územne rozsiahleho Pápežského štátu až po dnešný Mestský štát Vatikán. Výročie poskytlo príležitosť zdôrazniť inštitucionálnu kontinuitu vatikánskych bezpečnostných zložiek a ich úlohu pri vykonávaní štátnej suverenity.