Monako · 150. výročie založenia Monte Carlo Charlesom III.

Charles III. (1818 – 1889) bol od roku 1856 až do svojej smrti monackým kniežaťom. Jeho vláda pripadla na obdobie, v ktorom muselo kniežatstvo nanovo usporiadať svoje politické a hospodárske základy. Miesta Menton a Roquebrune, ktoré predtým patrili Monaku, sa už v roku 1848 odtrhli od vlády dynastie Grimaldi. Vo francúzsko-monackej zmluve z roku 1861 sa Monako definitívne vzdalo oboch území; Francúzsko na oplátku uznalo zvrchovanosť zmenšeného kniežatstva a poskytlo mu náhradu.

Strata územia zmenšila poľnohospodárske plochy a dovtedajšie štátne príjmy. Kniežacia vláda sa preto vo väčšej miere zamerala na cestovný ruch a hazardné hry. Ústrednú úlohu zohral francúzsky podnikateľ François Blanc, ktorý už mal skúsenosti s prevádzkovaním kasín. V roku 1863 prevzal vedenie novozaloženej Société des Bains de Mer, ktorá prevádzkovala kasíno, hotely a ďalšie zariadenia. Patrilo k nim aj Hôtel de Paris, otvorené v roku 1864.

Územie, na ktorom vznikla táto nová kúpeľná a zábavná štvrť, bolo predtým známe ako Plateau des Spélugues. Toto označenie sa vzhľadom na spojenie so slovom pre „jaskyne“ považovalo za nevhodné pre mondénne letovisko. Nový názov Monte-Carlo v prenesenom význame znamená „Karolov vrch“ a odkazoval na vládnuce knieža. Monte Carlo nie je samostatným mestom, ale mestskou štvrťou, respektíve časťou Monaka.

Rozvoj uľahčilo napojenie na železničnú trať pozdĺž pobrežia Stredozemného mora. Kasíno a cestovný ruch sa stali dôležitými zdrojmi príjmov štátu. Monako tak mohlo svoje financie vo väčšej miere opierať o odvody a príjmy z koncesií v tomto odvetví.

Mincový námet teda neodkazuje iba na pomenovanie, ale aj na vznik toho hospodárskeho a urbanistického modelu, ktorý formuje Monako dodnes. Zároveň nadväzuje na dejiny dynastie Grimaldi a na politickú novú orientáciu kniežatstva v 19. storočí.