SOM PP

Vznik Národnej banky súvisel s finančnými dôsledkami napoleonských vojen. Habsburgovská monarchia vo veľkom rozsahu financovala svoje výdavky papierovými peniazmi. Prudký pokles hodnoty meny a štátny bankrot v roku 1811 otriasli dôverou v menu. Cisár Franz I. následne založil „Privilegirte Oesterreichische National-Bank“. Ako akciová spoločnosť s privilégiom na vydávanie bankoviek mala stabilizovať menový poriadok a obmedziť závislosť meny od priameho financovania štátu.

S politickou reorganizáciou na rakúsko-uhorskú dualistickú monarchiu sa zmenila aj organizácia centrálnej banky. Od roku 1878 prebrala Oesterreichisch-ungarische Bank úlohy emisnej banky pre obe časti ríše. Po zániku monarchie a povojnovej inflácii bola rakúska emisná banka v 1920-tych rokoch reorganizovaná. Podieľala sa na stabilizácii meny a zavedení šilingu. Po „Anschluss“ Rakúska k Deutsches Reich bola v roku 1938 zrušená; v roku 1945 obnovila svoju činnosť.

Od začiatku tretej etapy hospodárskej a menovej únie je Oesterreichische Nationalbank súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk a Eurosystému. Menovopolitické rozhodnutia pre eurozónu sa prijímajú spoločne v Rade Európskej centrálnej banky. V Rakúsku sa Národná banka okrem iného podieľa na ich vykonávaní, spravuje menové rezervy, zásobuje krajinu hotovosťou a podieľa sa na dohľade nad finančnou stabilitou a platobným stykom.

Zobrazená budova na námestí Otto-Wagner-Platz vo Wien bola postavená podľa plánov architekta Leopold Bauer. Pôvodne bola určená pre emisnú banku Habsburgovskej monarchie a dokončená bola počas rokov prvej svetovej vojny. Jej architektonická plastika spája túto inštitúciu s obchodom, peňažníctvom a hospodárskou bezpečnosťou.

Jubileum bolo vhodnou príležitosťou na vydanie mince, pretože dejiny centrálnej banky bezprostredne súvisia s bankovkami, mincami a dôverou v menu. Emisia zároveň odkazuje na prechod od rakúskej tradície emisnej banky k spoločnému európskemu menovému poriadku.