2 Euro BK

Vlajka, ktorú dnes používa Európska únia, nevznikla pôvodne v Európskych spoločenstvách, ale v Rade Európy. Táto medzinárodná organizácia založená v roku 1949 zaviedla v roku 1955 ako svoj emblém kruh dvanástich zlatých hviezd na modrom podklade. Neskôr Rada Európy navrhla používať tento symbol aj na európsku spoluprácu mimo vlastných inštitúcií.

V Európskych spoločenstvách sa začiatkom 80. rokov 20. storočia diskutovalo o spoločných symboloch. Európsky parlament prevzal vlajku v roku 1983. Pracovná skupina zriadená Európskou radou pod vedením talianskeho politika Pietro Adonnino ju následne navrhla ako symbol Spoločenstiev. Hlavy štátov a predsedovia vlád s tým v roku 1985 súhlasili; od roku 1986 ju používajú európske inštitúcie. Z Európskych spoločenstiev neskôr vznikla Európska únia, a preto sa pre ňu zaužívalo označenie vlajka EÚ.

Počet hviezd neoznačuje ani počet členských štátov, ani konkrétny dátum založenia. Číslo dvanásť bolo zvolené ako pevné číslo, ktoré má vyjadrovať jednotu a úplnosť. Preto zostal veniec hviezd nezmenený aj pri rôznych rozšíreniach Európskych spoločenstiev a EÚ. Na rozdiel napríklad od počtu hviezd na vlajke Spojených štátov sa neprispôsobuje novým členom.

Výročie bolo príležitosťou na spoločné vydanie štátov eurozóny. Takéto spoločné vydania spájajú celoeurópsky jednotný obrazový motív s príslušnými národnými údajmi vydávajúcich krajín. Použitý motív neurčili výlučne ministri financií alebo mincovne: po súťaži európskych mincovní vybrala odborná porota päť návrhov, o ktorých mohli občania a obyvatelia eurozóny hlasovať online. Výberové konanie tak zapojilo verejnosť do tvorby spoločného európskeho obeživa. Talianske vydanie bolo teda súčasťou koordinovanej série mincí, a nie výlučne národnou pamätnou razbou.