Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 185 2015
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Nemecko · Hessen, Frankfurter Paulskirche
Náklad5 000
Emisná cena4,90 €
Dátum vydania30. 1. 2015
BalenieCoincard
Nápis na hraneEINIGKEIT UND RECHT UND FREIHEIT + spolkový orol
Trhová cena8,00 €
Údaj o náklade zdroja: 3000 | 1000
Varianty
3Nemecko, A · A · Mincovná značka A · Coincard · Náklad 3 000
Nemecko, D · D · Mincovná značka D · Coincard · Náklad 1 000
Nemecko, F · F · Mincovná značka F · Coincard · Náklad 1 000
K emisnému nákladu
Pamätná minca je venovaná spolkovej krajine Hessen a patrí do série „Bundesländer“. Motív zobrazuje klasický pohľad na Paulskirche vo Frankfurte s dominantnou vežou, eliptickou budovou kostola a zvýrazneným schodiskom, ako aj s nápisom „HESSEN“. Paulskirche bola v roku 1849 sídlom prvého slobodne zvoleného ľudového zastupiteľstva nemeckých krajín a považuje sa za kolísku nemeckej demokracie.
Motív
Motív zobrazuje klasický pohľad na Frankfurter Paulskirche (bola sídlom prvého slobodne zvoleného zastupiteľského orgánu (1849) krajín Nemecka a považuje sa za kolísku nemeckej demokracie), ktorý je najľahšie rozpoznateľný. Pôsobivo sprostredkúva napätie medzi dominantnou vežou a eliptickou štruktúrou kostola. Mierne predimenzované schodisko pôsobí pozývajúcim dojmom a zároveň zdôrazňuje nápis „HESSEN“ nachádzajúci sa pod ním (spolková krajina Hessen, v ktorej sa nachádza Paulskirche). Vnútorný prstenec mince obsahuje na ľavej strane aj letopočet „2015“ a mincovnú značku príslušnej mincovne („A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“) a na pravej strane znak vydávajúceho štátu „D“ a iniciály umelca („HH“ — Heinz Hoyer).
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Paulskirche bola postavená v rokoch 1789 až 1833 ako hlavný evanjelický kostol mesta Frankfurt. Jej oválny interiér poskytoval priestor pre veľké zhromaždenia. Preto bola budova počas revolúcie v roku 1848 vybraná za miesto zasadania celoštátneho nemeckého parlamentu. Frankfurt bol v tom čase slobodným mestom a zároveň sídlom Deutscher Bund, voľného združenia suverénnych nemeckých štátov.
Národné zhromaždenie sa zišlo 18. mája 1848. Predchádzali tomu protesty proti cenzúre a vláde autorít, ako aj požiadavky na základné práva, politickú spoluúčasť a nemecký národný štát. Poslanci boli určovaní podľa rozdielnych volebných postupov jednotlivých štátov. Voľby nezodpovedali dnešným demokratickým štandardom: ženy boli vylúčené a v jednotlivých regiónoch platili ďalšie obmedzenia.
V marci 1849 zhromaždenie prijalo takzvanú Paulskirchenverfassung. Obsahovala katalóg základných práv a počítala s federálnym nemeckým konštitučným štátom, na čele ktorého mal stáť dedičný cisár. Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. však ponúknutú cisársku korunu odmietol. Viaceré vlády ústavu neuznali; Národné zhromaždenie stratilo politickú podporu a napokon bolo rozpustené. Štátne zjednotenie Nemecka sa uskutočnilo až v roku 1871 za iných politických podmienok.
Pri leteckých náletoch na Frankfurt Paulskirche v roku 1944 vyhorela. Bola zjednodušene obnovená a v roku 1948, pri príležitosti stého výročia Národného zhromaždenia, bola znovu otvorená. Odvtedy slúži predovšetkým ako pamätné miesto a miesto konania podujatí. Konajú sa tam okrem iného politické slávnostné podujatia a odovzdávanie ceny Friedenspreis des Deutschen Buchhandels.
Výber súvisel aj s koncepciou vtedajšej série spolkových krajín: každý rok bola zohľadnená krajina, ktorá podľa poradia predsedala Bundesrat. Hessen si vybral Paulskirche, budovu s jasnou väzbou na krajinu aj na nemecké dejiny ústavnosti a demokracie.
Národné zhromaždenie sa zišlo 18. mája 1848. Predchádzali tomu protesty proti cenzúre a vláde autorít, ako aj požiadavky na základné práva, politickú spoluúčasť a nemecký národný štát. Poslanci boli určovaní podľa rozdielnych volebných postupov jednotlivých štátov. Voľby nezodpovedali dnešným demokratickým štandardom: ženy boli vylúčené a v jednotlivých regiónoch platili ďalšie obmedzenia.
V marci 1849 zhromaždenie prijalo takzvanú Paulskirchenverfassung. Obsahovala katalóg základných práv a počítala s federálnym nemeckým konštitučným štátom, na čele ktorého mal stáť dedičný cisár. Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. však ponúknutú cisársku korunu odmietol. Viaceré vlády ústavu neuznali; Národné zhromaždenie stratilo politickú podporu a napokon bolo rozpustené. Štátne zjednotenie Nemecka sa uskutočnilo až v roku 1871 za iných politických podmienok.
Pri leteckých náletoch na Frankfurt Paulskirche v roku 1944 vyhorela. Bola zjednodušene obnovená a v roku 1948, pri príležitosti stého výročia Národného zhromaždenia, bola znovu otvorená. Odvtedy slúži predovšetkým ako pamätné miesto a miesto konania podujatí. Konajú sa tam okrem iného politické slávnostné podujatia a odovzdávanie ceny Friedenspreis des Deutschen Buchhandels.
Výber súvisel aj s koncepciou vtedajšej série spolkových krajín: každý rok bola zohľadnená krajina, ktorá podľa poradia predsedala Bundesrat. Hessen si vybral Paulskirche, budovu s jasnou väzbou na krajinu aj na nemecké dejiny ústavnosti a demokracie.