SOM BU

Malta sa v roku 1798 najprv dostala pod francúzsku vládu. Po povstaní maltského obyvateľstva a britskej blokáde francúzske vojská v roku 1800 odišli. Následne sa súostrovie dostalo pod britskú ochranu; v roku 1814 sa formálne stalo súčasťou britskej koloniálnej ríše. Vďaka svojej polohe medzi Európou a severnou Afrikou slúžila Malta ako námorná a vojenská základňa. Počas druhej svetovej vojny bol ostrov vystavený ťažkým leteckým útokom. Jurajov kríž, ktorý bol obyvateľstvu udelený v roku 1942, bol neskôr začlenený do maltskej vlajky.

Politická samospráva sa rozvíjala v niekoľkých krokoch a dočasne bola opätovne obmedzovaná. Po druhej svetovej vojne sa zintenzívnili spory o budúcom postavení Malty. Dočasne presadzovaný plán predpokladal užšie začlenenie do Spojeného kráľovstva s parlamentným zastúpením v Londýne, nebol však uskutočnený. Následne sa vláda vedená premiérom George Borg Olivier zasadzovala za štátnu samostatnosť. Nové ústavné zriadenie bolo prijaté v roku 1964 v ľudovom hlasovaní.

Malta spočiatku zostala konštitučnou monarchiou v Spoločenstve národov. Britská hlava štátu bola zároveň kráľovnou Malty a na ostrovoch ju zastupoval generálny guvernér. Až v roku 1974 sa krajina stala republikou. Britské ozbrojené sily zostali na Malte na základe zmluvných ustanovení až do roku 1979. Tieto neskoršie kroky ukazujú, že oslobodenie od koloniálnej vlády nebolo zavŕšené jediným politickým aktom.

Zobrazená postava patrí k pamätníku nezávislosti vo Floriana, ktorý bol postavený pri príležitosti 25. výročia štátnej samostatnosti. Mince bola súčasťou päťdielnej maltskej série venovanej dejinám ústavy. Jej motívy chronologicky zobrazovali prvých volených zástupcov ľudu z roku 1849, väčšinové zastúpenie z roku 1887, samosprávu z roku 1921, zmenu postavenia z roku 1964 a vyhlásenie republiky v roku 1974. Motív teda nebol zvolený izolovane, ale ako štvrtá etapa série, ktorá sleduje cestu Malty od obmedzenej politickej účasti k republikánskej forme štátu.