2 Euro BK

Kreta bola od dobytia Candie, dnešného Iraklia, v roku 1669 pod osmanskou nadvládou. Prevažne grécky hovoriace a pravoslávne obyvateľstvo ostrova sa zapojilo do gréckeho boja za nezávislosť, no Kreta sa nestala súčasťou gréckeho štátu, ktorý vznikol v 30. rokoch 19. storočia. V ďalšom priebehu 19. storočia opakovane vypukli povstania. Požiadavky na politické a náboženské práva sa pritom čoraz viac spájali s cieľom „Enosis“, štátneho zjednotenia s Gréckom.

Po ďalšom povstaní a grécko-osmanskej vojne v roku 1897 zasiahli európske veľmoci. V roku 1898 vznikol autonómny Kretický štát. Formálne zostal pod zvrchovanosťou osmanského sultána, disponoval však vlastnou vládou a správou. Za vysokého komisára bol vymenovaný grécky princ Georgios. Riešenie v podobe autonómie však politický zápas neukončilo. V roku 1905 viedol Eleftherios Venizelos, ktorý sa neskôr viackrát stal gréckym predsedom vlády, povstanie v Theriso proti vláde vysokého komisára. Požadovalo politické reformy a užšie väzby na Grécko.

V roku 1908 krétske zastupiteľstvo jednostranne vyhlásilo zjednotenie s Gréckom. Grécka vláda a veľmoci sa spočiatku vyhýbali formálnemu uznaniu, aby zabránili novému konfliktu s Osmanskou ríšou. Až balkánske vojny v rokoch 1912 a 1913 zmenili politické pomery. V následných mierových dohodách sa Osmanská ríša vzdala svojich nárokov na Kretu.

Dňa 1. decembra 1913 bola grécka vlajka počas oficiálnej ceremónie vyvesená na pevnosti Firkas v prístave Chania. Medzi prítomnými boli okrem iných kráľ Konstantin I. a predseda vlády Venizelos. Výber témy v roku 2013 tak nadviazal na jasne datovateľné zavŕšenie desaťročia trvajúceho politického procesu. Zároveň výročie pripomenulo vznik gréckeho štátneho územia v súvislosti s rozpadom osmanskej nadvlády na Balkáne.