2 eurá proof

Helene Schjerfbeck pochádzala zo švédsky hovoriacej rodiny v Helsinkách. Zranenie bedra v detstve obmedzilo jej pohyblivosť a spôsobilo, že istý čas sa vzdelávala doma. Už ako jedenásťročnú ju prijali do kresliarskej školy Fínskeho umeleckého spolku. Neskôr pokračovala vo vzdelávaní v Paríži, okrem iného na Académie Colarossi. Študijné a pracovné pobyty absolvovala aj v Bretónsku a v anglickej umeleckej kolónii St Ives.

Jej rané maľby boli ovplyvnené francúzskym realizmom a naturalizmom. Maľovala historické výjavy, portréty a zobrazenia každodenného života. K jej známym raným dielam patrí „Die Genesende“, ktoré získalo ocenenie na svetovej výstave v Paríži v roku 1889. V neskorších desaťročiach Schjerfbeck čoraz viac zjednodušovala tvary a farebné plochy. Jej spôsob maľby sa tým vzďaľoval od detailného akademického zobrazovania a približoval sa modernizmu.

Po návrate do Fínska istý čas pôsobila ako učiteľka v kresliarskej škole Fínskeho umeleckého spolku. Zo zdravotných dôvodov sa presťahovala do Hyvinkää, kde žila so svojou matkou a naďalej tvorila. Obchodník s umením Gösta Stenman podporoval jej diela a v roku 1917 usporiadal v Helsinkách jej samostatnú výstavu. V posledných rokoch života sa zdržiavala vo Švédsku.

Osobitnú časť jej tvorby predstavujú početné autoportréty. Schjerfbeck sa zobrazovala počas niekoľkých desaťročí a skúmala pritom starnutie, chorobu a premenu vlastnej tváre. Neskoré obrazy sú často výrazne zredukované; obrysy a črty tváre pôsobia miestami iba naznačene. Autoportrét ako motív mince preto neodkazuje len na jej osobu, ale zároveň aj na významnú skupinu diel.

Jubilejné vydanie zaraďuje Schjerfbeck do dejín fínskeho umenia. Jej umelecká dráha spája akademické vzdelanie 19. storočia s formálnym vývojom európskeho modernizmu. Kalendárne jubileum poskytlo Fínsku konkrétnu príležitosť uctiť si umelkyňu, ktorej diela boli vystavované aj mimo krajiny.