2 Euro BK

Výročie sa vzťahuje na zavedenie eurobankoviek a euromincí 1. januára 2002. Euro už existovalo ako bezhotovostná mena od 1. januára 1999. Od tohto okamihu boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené; prevody, vedenie účtov a obchody na finančných trhoch sa už mohli uskutočňovať v eurách. Hotovosť však naďalej zostávala v obehu v príslušných národných menách.

Základom spoločnej meny bola hospodárska a menová únia dohodnutá v Maastrichtskej zmluve. Na účasť museli štáty spĺňať určité požiadavky týkajúce sa cenovej stability, verejných financií, výmenných kurzov a dlhodobých úrokových sadzieb. Menová politika prešla na Európsky systém centrálnych bánk a pre eurozónu ju koordinuje Európska centrálna banka. V roku 1999 zaviedlo euro ako bezhotovostnú menu najprv jedenásť štátov; Grécko sa pridalo v roku 2001. Začiatkom roka 2002 tak dvanásť krajín súčasne prešlo na eurovú hotovosť. Bankovky a mince dovtedajších mien boli v rámci krátkych prechodných lehôt stiahnuté z platobného styku.

Do roku 2012 sa eurozóna rozšírila o Slovinsko, Cyprus, Maltu, Slovensko a Estónsko na 17 členských štátov. Mince preto nepripomínali iba prechod na hotovosť, ale aj rozšírenie spoločného menového priestoru. Euromince majú spoločnú európsku stranu a stranu špecifickú pre danú krajinu, ale bez ohľadu na štát vydania sú zákonným platidlom v celej eurozóne.

Pre pamätnú emisiu nechali všetky vtedajšie členské štáty eurozóny vyraziť rovnaký základný motív. O jeho podobe rozhodli občania a obyvatelia vo verejnom online hlasovaní. Na výber bolo päť návrhov, ktoré vybrala odborná porota z celoeurópskej súťaže návrhov. Prijatý návrh pochádzal od Helmut Andexlinger, rytca z Münze Österreich. Spoločná emisia zdôraznila cezhraničný charakter udalosti, zatiaľ čo označenie štátu, značka mincovne a nápis na hrane zostali v jednotlivých krajinách odlišné.