2 eurá proof

Euro nevzniklo až v roku 2002. Už 1. januára 1999 sa začala tretia etapa Európskej hospodárskej a menovej únie. Výmenné kurzy zúčastnených národných mien boli nezvratne stanovené a menová politika prešla na Európsky systém centrálnych bánk. Euro však spočiatku existovalo najmä ako bezhotovostné peniaze, napríklad na účely prevodov, vedenia účtov a obchodovania na finančných trhoch.

Eurové bankovky a mince boli 1. januára 2002 uvedené do obehu v dvanástich členských štátoch. Počas krátkeho prechodného obdobia bolo na mnohých miestach ešte možné používať dovtedajšie platidlá; následne meny ako nemecká marka, francúzsky frank, talianska líra a španielska peseta stratili funkciu zákonného platidla. Pre obyvateľstvo, obchod a banky si prechod na hotovostné euro vyžiadal distribúciu veľkého množstva nových mincí a bankoviek, ako aj úpravu cien, pokladníc a automatov.

Spoločná mena vychádza z procesu európskej integrácie a z hospodárskej a menovej únie dohodnutej v Maastrichtskej zmluve. Na účasť museli štáty splniť požiadavky týkajúce sa okrem iného cenovej stability, verejného dlhu a výmenných kurzov. Európska centrálna banka bola založená už v roku 1998. Spoločne s národnými centrálnymi bankami stanovuje menovú politiku pre eurozónu.

V čase výročia patrilo do eurozóny 17 štátov EÚ. Emisia zároveň pripadla do obdobia európskej dlhovej krízy, počas ktorej sa viedli spory o rozpočtový dohľad, finančnú pomoc a inštitucionálne usporiadanie menovej únie. Desiate výročie eurovej hotovosti sa tak konalo v politicky napätom prostredí.

Spoločný mincový projekt nadviazal na osobitosť euromincí: majú jednotnú európsku stranu a národnú stranu, za ktorú zodpovedajú vydávajúce štáty. Pri výročnej emisii bola táto národná strana výnimočne navrhnutá spoločne. Návrh vzišiel zo súťaže; o piatich vopred vybraných návrhoch rozhodli občania a obyvatelia eurozóny v online hlasovaní. Nadnárodný charakter udalosti sa tak mal prejaviť aj v procese výberu.