Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 108 2012
2-eurová minca
PP
2 eurá proof
Fínsko · 10 rokov eurových bankoviek a mincí
Náklad23 000
Emisná cena19,90 €
Dátum vydania12. 1. 2012
Baleniev kazete
Nápis na hraneSUOMI FINLAND + 3 levie hlavy
Trhová cena39,00 €
K emisnému nákladu
Spoločné vydanie pripomína desiate výročie zavedenia eura. V centre sa nachádza znak eura obklopený ľuďmi, vežou ECB, loďami, továrňami a veternými turbínami ako symbolmi finančného sveta, obchodu, priemyslu, energie, ako aj výskumu a vývoja. Návrh, ktorý vytvoril Helmut Andexlinger, bol vybraný vo verejnom internetovom hlasovaní.
Motív
Symbol eura v centrálnej časti mince vyjadruje, že euro sa stalo mimoriadne významným faktorom v Európe i vo svete a za posledných desať rokov sa vyvinulo na globálneho aktéra v medzinárodnom menovom systéme. Prvky umiestnené okolo symbolu eura symbolizujú význam eura pre ľudí, finančný svet (veža ECB), obchod (lode), priemysel (továrne), energetický sektor a výskum a vývoj (veterné turbíny). Iniciály umelca „AH“ sú umiestnené pod vyobrazením veže ECB. Názvy vydávajúcich štátov v príslušnom národnom jazyku sú v strede nad motívom, letopočty 2002-2012 sú vyrazené pod ním.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Euro vznikol v rámci európskej hospodárskej a menovej únie. Jej základy boli stanovené v Zmluve z Maastrichtu, ktorá nadobudla platnosť v roku 1993. Cieľom bola spoločná menová politika pre tie členské štáty EÚ, ktoré spĺňali určité hospodárske a právne podmienky. Za menovú politiku bol zodpovedný Európsky systém centrálnych bánk pod vedením Európskej centrálnej banky.
Už 1. januára 1999 bol euro zavedený ako mena. Spočiatku však existoval iba ako bezhotovostné peniaze, napríklad na účely prevodov, bankových účtov a obchodovania na finančných trhoch. Výmenné kurzy zúčastnených národných mien boli stanovené nezvratne. Bankovky a mince v markách, frankoch, lírach a ďalších dovtedajších menách sa počas tohto prechodného obdobia naďalej používali v každodennom živote.
Až 1. januára 2002 boli uvedené do obehu eurové bankovky a euromince. Preto sa výročie v roku 2012 vzťahuje na zavedenie hotovosti, a nie na vytvorenie meny v roku 1999. Prechod predstavoval rozsiahlu logistickú úlohu: bolo potrebné vyrobiť a distribuovať hotovosť, upraviť automaty a pokladničné systémy a počas prechodného obdobia často uvádzať ceny v starej aj novej mene. Po krátkych obdobiach súbežného používania stratili dovtedajšie národné bankovky a mince v zúčastnených krajinách vlastnosť zákonného platidla.
Zavedenie spoločnej hotovosti urobilo menovú úniu pre obyvateľstvo bezprostredne viditeľnou. Zároveň zjednodušilo platby a porovnávanie cien naprieč štátnymi hranicami. Na eure sa však nezúčastnili všetky členské štáty Európskej únie. Eurozóna sa navyše menila v dôsledku neskorších pristúpení; naposledy pred výročím prijalo spoločnú menu Estónsko v roku 2011.
Výročie bolo vhodnou príležitosťou na spoločné vydanie, pretože obehové mince zároveň nesú jednotné európske a rozdielne národné výtvarné prvky. Spoločný pamätný motív tak mohol znázorniť cezhraničnú funkciu hotovosti, zatiaľ čo označenie príslušnej krajiny identifikovalo jednotlivé vydávajúce štáty. Takéto spoločné vydania sa schvaľujú iba pri vybraných celoeurópskych príležitostiach.
Už 1. januára 1999 bol euro zavedený ako mena. Spočiatku však existoval iba ako bezhotovostné peniaze, napríklad na účely prevodov, bankových účtov a obchodovania na finančných trhoch. Výmenné kurzy zúčastnených národných mien boli stanovené nezvratne. Bankovky a mince v markách, frankoch, lírach a ďalších dovtedajších menách sa počas tohto prechodného obdobia naďalej používali v každodennom živote.
Až 1. januára 2002 boli uvedené do obehu eurové bankovky a euromince. Preto sa výročie v roku 2012 vzťahuje na zavedenie hotovosti, a nie na vytvorenie meny v roku 1999. Prechod predstavoval rozsiahlu logistickú úlohu: bolo potrebné vyrobiť a distribuovať hotovosť, upraviť automaty a pokladničné systémy a počas prechodného obdobia často uvádzať ceny v starej aj novej mene. Po krátkych obdobiach súbežného používania stratili dovtedajšie národné bankovky a mince v zúčastnených krajinách vlastnosť zákonného platidla.
Zavedenie spoločnej hotovosti urobilo menovú úniu pre obyvateľstvo bezprostredne viditeľnou. Zároveň zjednodušilo platby a porovnávanie cien naprieč štátnymi hranicami. Na eure sa však nezúčastnili všetky členské štáty Európskej únie. Eurozóna sa navyše menila v dôsledku neskorších pristúpení; naposledy pred výročím prijalo spoločnú menu Estónsko v roku 2011.
Výročie bolo vhodnou príležitosťou na spoločné vydanie, pretože obehové mince zároveň nesú jednotné európske a rozdielne národné výtvarné prvky. Spoločný pamätný motív tak mohol znázorniť cezhraničnú funkciu hotovosti, zatiaľ čo označenie príslušnej krajiny identifikovalo jednotlivé vydávajúce štáty. Takéto spoločné vydania sa schvaľujú iba pri vybraných celoeurópskych príležitostiach.
Analýza cien na eBay
Pre toto vydanie je k dispozícii cenový vývoj na základe skutočných predajov na eBay – s mediánom, rozpätím a počtom predajov.
Zobraziť analýzu cien