Malta · Séria: Ústavné dejiny Malty, 1. vydanie, 1849 Prví volení zástupcovia ľudu

Malta bola od konca francúzskej okupácie pod britskou nadvládou; v roku 1814 sa súostrovie formálne stalo britskou korunnou kolóniou. Politická rozhodovacia právomoc spočiatku spočívala prevažne v rukách guvernéra a koloniálnej správy. Hoci bola v roku 1835 zriadená Vládna rada, jej členovia boli menovaní. Požiadavky maltského obyvateľstva na účasť na rozhodovaní, slobodnejšiu tlač a podiel na zákonodarstve viedli v nasledujúcich rokoch k ďalším reformám.

Ústavou z roku 1849 získala Vládna rada po prvý raz členov, ktorí boli určení voľbou. Tým však ešte nevznikol parlament v dnešnom zmysle. Okrem volených zástupcov boli naďalej členmi rady guvernér a menovaní úradníci. Britská koloniálna moc si zachovala kontrolu nad vládou a v rade sa mohla opierať o oficiálnych členov. Zvolení zástupcovia tak mali na zákonodarstvo a správu iba obmedzený vplyv.

Ani samotné voľby nezodpovedali dnešnému chápaniu všeobecného a rovného volebného práva. Volebné právo mala iba malá časť mužského obyvateľstva. Majetkové, príjmové a ďalšie podmienky vylučovali veľké skupiny obyvateľstva; ženy volebné právo nemali. Napriek tomu toto opatrenie natrvalo zaviedlo volebný princíp do maltských inštitúcií a vytvorilo rámec, v ktorom bolo možné verejne zastupovať politické záujmy.

Emisia patrí do maltského radu mincí venovaného ústavným dejinám krajiny. Ďalšie emisie sa zaoberali neskoršími krokmi, ako bolo zavedenie zastupiteľskej väčšiny, samospráva, nezávislosť a vyhlásenie republiky. Udalosť pripomínaná na tejto minci bola zvolená ako východisko tohto vývoja: označuje prechod od výlučne menovanej koloniálnej rady k zastupiteľskému orgánu, ktorý bol aspoň čiastočne legitimizovaný voľbami. Rad tak nekládol do centra jednotlivých politikov, ale postupné zmeny štátneho usporiadania.