2 Euro BK

Medzinárodný deň žien vznikol zo socialistického hnutia žien a zápasov za politickú a sociálnu rovnosť. Na medzinárodnej konferencii žien v Kopenhagene navrhla Clara Zetkin v roku 1910 každoročne sa opakujúci deň akcií. Prvé príslušné podujatia sa konali v roku 1911 okrem iného v Deutschland, Österreich-Ungarn, Dänemark a der Schweiz. K vtedajším požiadavkám patrili volebné právo žien, prístup k verejným funkciám a vzdelaniu, ako aj lepšie pracovné podmienky. Dátum 8. marec sa ako pevný dátum presadil až neskôr. Od Medzinárodného roka žien v roku 1975 tento deň začala pripomínať aj Organizácia Spojených národov.

Isala Van Diest študovala medicínu v Bern, pretože táto vzdelávacia cesta jej bola v Belgien spočiatku uzavretá. Po návrate musela splniť ďalšie podmienky, kým získala povolenie pracovať ako lekárka. Pracovala v Brüssel a liečila okrem iného ženy, ktoré mali pre svoje sociálne postavenie iba obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa angažovala v belgickom hnutí za práva žien.

Marie Popelin získala v roku 1888 doktorát z právnych vied na Université libre de Bruxelles. Jej žiadosť o prijatie do advokácie však bola zamietnutá. Súdy toto rozhodnutie potvrdili a opierali sa pritom o vtedajšie spoločenské a právne postavenie žien. Prípad známy ako „kauza Popelin“ ukázal, že ukončené vysokoškolské štúdium ženám ešte neotváralo rovnocenný prístup k povolaniam. Popelin následne patrila k hybným silám pri založení belgickej ligy za práva žien. Ženy v Belgien získali prístup k advokátskemu povolaniu až po jej smrti.

Prepojenie oboch životopisov s výročím tak poukazuje na konkrétne prekážky, proti ktorým bolo namierené rané hnutie žien: vylúčenie z vysokoškolského vzdelávania, regulovaných povolaní a verejnej účasti. Zároveň výber témy pripomína, že politické práva a profesijná rovnosť sa v Belgien presadzovali postupne a v rôznych obdobiach.