2 Euro BK

Bitka pri Maratóne patrí k prvému perzskému útoku na grécku pevninu. Perzská ríša pod vládou Dareia I. chcela zabezpečiť svoj vplyv v Egejskej oblasti a potrestať Atény a Eretriu za ich podporu iónskeho povstania proti perzskej nadvláde. Po dobytí Eretrie sa perzské vojsko vylodilo pri Maratóne na východnom pobreží Atiky, kde terén poskytoval vhodný prístup k Aténam.

Peržanom čelili predovšetkým aténski hopliti a menší oddiel z Platají. Gréci bojovali ako ťažko ozbrojení pešiaci v uzavretej formácii. S aténskym postupom sa osobitne spája vojvodca Miltiades. Grékom sa podarilo poraziť perzské vojsko a prinútiť ho ustúpiť na lode. Aténčania sa potom rýchlo vrátili, aby odrazili prípadný útok perzského loďstva na svoje nechránené mesto.

Víťazstvo neukončilo grécko-perzské vojny. O desať rokov neskôr podnikol Xerxes I., Dareiosov syn, ďalšie ťaženie proti Grécku. Maratón však spočiatku zabránil perzskému podmaneniu Atén. Bitka sa zároveň odohrala v počiatočnej fáze aténskej demokracie, ktorá bola len niekoľko rokov predtým nanovo usporiadaná politickými reformami. Neskôr sa preto úzko spojila s predstavou, že občania sami bránili svoju polis.

S Maratónom sa spája aj tradícia posolského behu. Antický historik Herodot uvádza, že pred bitkou bol z Atén do Sparty vyslaný bežec, aby požiadal o podporu. Známy príbeh o poslovi, ktorý po víťazstve pri Maratóne bežal do Atén a po oznámení víťazstva tam zomrel, vznikol v neskorších verziách. Poskytol podnet pre maratónsky beh na prvých novodobých olympijských hrách v roku 1896 v Aténach.

Výročie sa preto hodilo na grécku pamätnú mincu, pretože Maratón je zároveň spojený s antickými dejinami Atén, s moderným olympijským maratónskym behom a so štátnou kultúrou pripomínania dejín Grécka.