2 Euro BK

Hospodárska a menová únia sa rozvíjala v niekoľkých etapách. Jej právny základ vytvorila predovšetkým Maastrichtská zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 1993. Stanovila takzvané konvergenčné kritériá, ktoré museli štáty splniť pred vstupom. Patrili k nim požiadavky týkajúce sa cenovej stability, rozpočtového deficitu, zadlženosti štátu, stability výmenného kurzu a dlhodobých úrokových sadzieb.

Začiatkom tretej etapy menovej únie boli výmenné kurzy národných mien zúčastnených štátov neodvolateľne stanovené. Zároveň prešla právomoc v oblasti spoločnej menovej politiky na Európsky systém centrálnych bánk. Európska centrálna banka, založená v roku 1998, odvtedy spolu s národnými centrálnymi bankami Eurosystému určuje menovú politiku eurozóny.

Euro spočiatku existovalo iba ako účtovná, banková a finančnotrhová mena. Bankovky a mince boli zavedené až začiatkom roka 2002. Dovtedy sa v hotovostnom obehu používali napríklad marky, franky, líry alebo pesety ako národné podjednotky, ich hodnota voči euru však už bola pevne stanovená. Grécko vstúpilo do menovej oblasti v roku 2001. Po splnení podmienok nasledovali ďalšie štáty; vstupom Slovenska zahŕňala eurozóna začiatkom roka 2009 celkovo 16 štátov.

Spoločná mena mala v rámci menovej oblasti odstrániť kurzové riziká a náklady na výmenu, uľahčiť porovnávanie cien a doplniť európsky vnútorný trh. Zároveň znamenala, že zúčastnené štáty už nemohli uskutočňovať samostatnú národnú menovú politiku ani devalváciu vlastnej meny.

Vydanie mincí nadviazalo na tento spoločný inštitucionálny vývoj. Na rozdiel od bežných pamätných mincí s národnými motívmi použili všetky zúčastnené krajiny rovnaký základný motív. Jeho výrazne zjednodušený obrazový jazyk predstavoval menovú úniu ako výsledok dlhšieho vývoja obchodu a hospodárskej spolupráce. Vydaním mince určenej do obehu sa politický a hospodársky integračný proces bezprostredne spojil s každodenným používaním spoločnej hotovosti.