Chorvátsko · Aréna v Pule (séria: chorvátske mestá)

Dátum vydania24. 10. 2025

Celkový náklad200 000

Maximum EÚ200 000

Edície3

Nápis na hraneO LIJEPA O DRAGA O SLATKA SLOBODO

NápisHRVATSKA / 2025 / GRAD PULA-ARENA

DizajnérDuje Botteri

MincovňaCroatian Mint, Svetonedeljska cesta 2, 10 431 Sveta Nedelja

K emisnému nákladu

Pamätná minca zo série „Chorvátske mestá“ je venovaná mestu Pula a jeho Arene. Motív zobrazuje amfiteáter Pula z perspektívy pod ním znázorneného Jadranu a napravo kostol St. Antonius postavený v 30. rokoch 20. storočia. Dopĺňajú ho nápisy „HRVATSKA“ a „GRAD PULA-ARENA“.

Motív

Ústredným motívom dizajnu je amfiteáter v Pule, jedna z najznámejších antických pamiatok Chorvátskej republiky. Motív je zobrazený z perspektívy Jadranského mora, ktoré je znázornené pod ním, aby sa zdôraznil jednoznačne stredomorský charakter Chorvátska. Napravo od amfiteátra sa nachádza vyobrazenie kostola St. Antonius, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20. storočia a patrí k panoráme mesta.

Pozdĺž vnútorného okraja mince sú vyrazené názov emitujúceho štátu „HRVATSKA“ (Chorvátsko), rok vydania „2025“ a nápis „GRAD PULA-ARENA“ (mesto Pula – aréna).

Národnú stranu mince navrhol sochár Duje Botteri.

Na vonkajšom okraji mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.

Pozadie k téme

Pula leží na južnom cípe polostrova Istria. V rímskom období sa mesto nazývalo Pola a malo postavenie kolónie. Jeho poloha pri chránenej zátoke podporila jeho rozvoj ako prístavného a obchodného miesta. Dnešná podoba mesta zachováva stopy viacerých období: popri rímskych stavbách sa tu nachádzajú svedectvá benátskej nadvlády, obdobia, keď bolo rakúsko-uhorským vojnovým prístavom, ako aj talianskej a juhoslovanskej minulosti.

Arena získala svoju monumentálnu podobu v 1. storočí n. l. Bola postavená z regionálneho vápenca a, ako bolo pri rímskych amfiteátroch obvyklé, nachádzala sa mimo vtedajšieho mestského jadra. Oválna stavba slúžila na gladiátorské zápasy, štvanice na zvieratá a iné verejné predstavenia. Hľadisko obklopovalo bojovú plochu; v podzemných priestoroch mohli byť umiestnení ľudia, zvieratá a vybavenie potrebné na podujatia. Pre stavbu je charakteristický prevažne zachovaný vonkajší múr s radmi oblúkov nad sebou a štyrmi vežovitými prístavbami.

Po skončení rímskej antiky budova stratila svoju pôvodnú funkciu. Časti kamenného materiálu sa použili na iné účely, vonkajšia schránka sa však zachovala v nezvyčajne veľkom rozsahu. Dnes Arena slúži ako miesto konania podujatí pod holým nebom. Spája sa najmä s filmovým festivalom v Pule, ktorý sa koná od 1950-tych rokov, využíva sa však aj na koncerty, operné predstavenia a iné kultúrne podujatia.

Výber motívu vysvetľuje úzke spojenie stavby s dejinami a vizuálnou identitou mesta. Zároveň odkazuje na rímsku minulosť Istrie a na príslušnosť Chorvátska k jadranskému a stredomorskému kultúrnemu priestoru. V rámci série mincí venovanej chorvátskym mestám je preto Arena ľahko priraditeľnou dominantou Puly. Súžitie antickej a novšej architektúry v panoráme mesta navyše zviditeľňuje historické vrstvy, z ktorých sa vyvinula dnešná Pula.