SOM PP

San Maríno nemá jednotný ústavný dokument v modernom zmysle. Jeho ústavný poriadok vychádza z viacerých právnych prameňov vrátane štatútov z roku 1600, obyčajového práva a neskorších zákonov. Vyhlásenie prijaté v roku 1974 Veľkou a všeobecnou radou, parlamentom republiky, doplnilo tento historický poriadok o systematický katalóg základných práv a ústavnoprávnych zásad. Upravuje okrem iného rovnosť, osobnú slobodu, politické a sociálne práva, ako aj viazanosť štátnych orgánov právom.

Malý štát tak získal moderný ústavnoprávny rámec bez toho, aby svoju tradičnú inštitucionálnu štruktúru nahradil úplne novou ústavou. Reforma v roku 2002 posilnila postavenie vyhlásenia a ústavný súdny dohľad. Zaň zodpovedá „Collegio Garante della Costituzionalità delle Norme“, ktoré môže preskúmavať súlad zákonov so základnými normami.

Palazzo Pubblico stojí na Piazza della Libertà v hlavnom meste San Maríno. Súčasná budova bola postavená koncom 19. storočia podľa plánov rímskeho architekta Francesca Azzurriho a nahradila staršiu obecnej úradnú budovu. Sídlia v nej ústredné štátne inštitúcie vrátane Veľkej a všeobecnej rady. Zároveň slúži Capitani Reggenti, dvom hlavám štátu voleným vždy na šesť mesiacov, ako úradné sídlo a miesto oficiálnych ceremónií.

Socha slobody na námestí nesúvisí so sochou rovnakého názvu v New Yorku. Postavu zhotovenú z carrarského mramoru vytvoril sochár Stefano Galletti a San Marínu ju v 19. storočí darovala Otilia Heyroth Wagener. Jej koruna zobrazuje tri veže, ktoré sa nachádzajú aj v štátnom znaku a predstavujú pevnosti Guaita, Cesta a Montale.

Výber týchto symbolov spája výročie so štátnym zriadením San Marína: parlamentná a vládna budova odkazuje na inštitúcie, postava slobody na republikánske sebavedomie a vyhlásenie na jeho právne zabezpečenie.