Luxembursko · 175. výročie úmrtia veľkovojvodu Guillaume II

Dátum vydania29. 1. 2024

Celkový náklad133 500

Maximum EÚ200 000

Edície5

Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene

NápisGROUSSHERZOGE VU LÉTZEBUERG / GUILLAUME II 1792-1849 / 2024 / 175

DizajnérChiara Principe

MincovňaMonnaie de Paris (unc) · Koninklijke Nederlandse Munt, Utrecht (PP)

K emisnému nákladu

Pamätná minca pripomína 175. výročie úmrtia veľkovojvodu Wilhelm II. Motív zobrazuje vľavo veľkovojvodu Wilhelm II. ako jazdeckú sochu a vpravo doľava otočený portrét veľkovojvodu Henri. Dopĺňajú ho nápisy „GROUSSHERZOGE VU LÉTZEBUERG“ a „GUILLAUME II 1792-1849“ a číslo „175“.

Motív

Motív mince zobrazuje na ľavej strane jazdeckú sochu veľkovojvodu Wilhelm II. a na pravej strane portrét veľkovojvodu Henri z ľavého profilu. V ľavej hornej časti motívu mince sú v polkruhu umiestnené nápisy „GROUSSHERZOGE VU LÉTZEBUERG“ a „GUILLAUME II 1792-1849“. Rok razby „2024“ a číslo „175“, označujúce 175. výročie úmrtia, sú umiestnené pod portrétom veľkovojvodu Henri. Keďže mincovňa zatiaľ nie je známa, značky mincovne v zobrazenom zástupnom prvku možno ešte upraviť. Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.

Pozadie k téme

Wilhelm II. pochádzal z rodu Oranien-Nassau. Pred nástupom na trón slúžil v britskej armáde, zúčastnil sa bojov proti Napoleonovi na Iberskom polostrove a v roku 1815 viedol pri Waterloo holandské vojská. Po abdikácii svojho otca Wilhelma I. sa v roku 1840 stal kráľom Holandska a zároveň luxemburským veľkovojvodom.

Toto spojenie vychádzalo z ustanovení Viedenského kongresu z roku 1815. Luxemburg bol povýšený na veľkovojvodstvo a v personálnej únii zverený holandskému kráľovi. Naďalej však zostal samostatným územím a patril do Nemeckého spolku. Ešte pred Wilhelmovým nástupom na trón bol historický Luxemburg v dôsledku Belgickej revolúcie rozdelený: západná, prevažne frankofónna časť pripadla Belgicku, zatiaľ čo zmenšené veľkovojvodstvo zostalo spojené s holandským kráľom.

Do obdobia Wilhelmovej vlády spadala významná etapa vývoja ústavnosti. V roku 1841 získal Luxemburg svoju prvú samostatnú ústavu. Pod vplyvom európskych revolúcií z roku 1848 nasledovalo liberálnejšie usporiadanie so silnejším zastúpením ľudu a obmedzenou mocou panovníka. Aj v Holandsku Wilhelm súhlasil s rozsiahlu ústavnou reformou, vďaka ktorej sa krajina výraznejšie rozvíjala ako parlamentná monarchia.

Jazdecká postava zobrazená na minci stojí na centrálnom námestí pred radnicou mesta Luxemburg. Námestie oficiálne nesie názov Place Guillaume II a v miestnom úze sa nazýva „Knuedler“. Pamätník postavený v 19. storočí odkazuje na Wilhelma ako panovníka krajiny a na vtedajšie nové usporiadanie luxemburského štátu.

Výročie poskytlo Luxemburgu príležitosť pripomenúť si túto etapu dejín jeho monarchie a ústavnosti. Spojenie historického panovníka so súčasným veľkovojvodom zároveň zdôrazňuje dynastickú kontinuitu hlavy štátu, hoci personálna únia s Holandskom sa po smrti Wilhelma III. v roku 1890 skončila.