Taliansko · 150. výročie úmrtia Alessandra Manzoniho

Dátum vydania15. 5. 2023

Celkový náklad3 000 000

Maximum EÚ3 000 000

Edície4

Nápis na hrane2 ★ × 6, striedavo normálne/prevrátene

NápisRI / 1873-2023 / ALESSANDRO MANZONI / R / AV

DizajnérAntonio Vecchio

MincovňaInstituto Poligrafico e Zecca Dello Stato, Roma

K emisnému nákladu

Minca pripomína 150. výročie úmrtia talianskeho spisovateľa Alessandro Manzoni. Motív zobrazuje jeho podobizeň v poloprofile, inšpirovanú jeho portrétom na 100 000-lírovej bankovke vydanej v roku 1967. Zobrazenie dopĺňajú letopočty „1873 – 2023“ a nápis „ALESSANDRO MANZONI“.

Motív

Na minci je v polprofile zobrazený portrét Alessandro Manzoniho, inšpirovaný zobrazením talianskeho spisovateľa na 100 000-lírovej bankovke vydanej v roku 1967. Vľavo sa nachádza „RI“, skratka Talianskej republiky, pod ním sú uvedené roky „1873 – 2023“ (pričom 1873 je rokom úmrtia spisovateľa a 2023 rokom vydania mince) a v oblúku pozdĺž vnútorného okraja mince sa nachádza nápis „ALESSANDRO MANZONI“. Vpravo boli vyrazené písmená „R“ ako značka mincovne v Ríme a „AV“ ako iniciály dizajnéra Antonio Vecchio.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Alessandro Manzoni sa narodil v roku 1785 v Mailand a pôsobil ako lyrik, dramatik, prozaik a esejista. Jeho život spadal do obdobia, keď bol taliansky polostrov politicky rozdrobený a časti severného Talianska sa najprv nachádzali pod francúzskou a neskôr pod rakúskou nadvládou. Manzoni podporoval národno-zjednocovacie hnutie Risorgimento. Po založení Talianskeho kráľovstva bol vymenovaný za senátora.

Jeho najznámejším dielom je historický román *I promessi sposi* („Snúbenci“). Rozpráva o Renzovi a Lucii, ktorých plánovaný sobáš prekazí miestny mocipán. Dej sa odohráva v Lombardii 17. storočia na pozadí španielskej nadvlády, sociálnej biedy, nepokojov a morovej epidémie v Mailand. Román spája vymyslené postavy s historickými udalosťami a zaoberá sa okrem iného zneužívaním moci, právom, zodpovednosťou a náboženskou vierou.

Dielo získalo osobitnú funkciu aj z hľadiska dejín jazyka. V Manzoniho dobe popri regionálnych nárečiach ešte neexistoval taliansky spisovný jazyk všeobecne používaný v každodennom živote. Manzoni prepracoval román podľa vzoru vtedajšej florentskej podoby jazyka. Táto verzia sa rozšírila vo vyučovaní na školách a prispela k jazykovému zjednoteniu novovzniknutého štátu. V neskoršom posudku sa výslovne zaoberal otázkou spoločného jazyka pre Taliansko.

K jeho ďalším dielam patria tragédie *Il conte di Carmagnola* a *Adelchi*, ako aj óda *Il cinque maggio*, ktorá sa odvoláva na Napoleonovu smrť. Jeho texty sú poznačené jeho príklonom ku katolicizmu, zároveň sa však zaoberajú politickými mocenskými pomermi a historickými zmenami.

Výber Manzoniho ako motívu mince teda nenadväzuje iba na literárne výročie. Odkazuje aj na jeho spojenie s talianskym zjednotením a na úlohu jeho diel pri formovaní spoločného talianskeho spisovného jazyka.