2 Euro BK

Suvalkija sa nachádza na juhozápade Litvy, najmä južne a západne od rieky Nemunas. Ako etnografický región nemá vlastné politické ani administratívne postavenie; jeho hranice sa skôr zakladajú na spoločných črtách nárečia, zvykov, historického vývoja a tradičného spôsobu života. Za regionálne centrum sa považuje Marijampolė. Okrem názvu Suvalkija sa používa aj označenie Sūduva. Pripomína Sudauov, baltskú skupinu obyvateľstva, ktorá v stredoveku žila v tomto priestore a v priľahlých oblastiach.

Osobitná regionálna identita súvisí aj s rozdelením Poľsko-litovskej únie na konci 18. storočia. Oblasť na ľavom brehu rieky Nemunas bola následne istý čas pruská, potom patrila k Varšavskému kniežatstvu a od roku 1815 k Ruskom ovládanému Poľskému kráľovstvu. Jej právne a sociálne dejiny sa tým odlišovali od dejín iných litovských území v Ruskej ríši. Zrušenie nevoľníctva tu prebehlo skôr než v ostatnej Litve. Rozvíjala sa tu pomerne samostatná roľnícka spoločnosť, z ktorej v 19. storočí vzišli početní predstavitelia litovského národného hnutia.

Patrili k nim Jonas Basanavičius, jeden z iniciátorov litov­skojazyčných novín „Aušra“, ako aj Vincas Kudirka, spisovateľ, lekár a autor „Tautiška giesmė“, neskoršej litovskej štátnej hymny. Veta „Vienybė težydi“ použitá na regionálnom erbe odkazuje na záverečné slová tejto hymny. Spája tak regionálne zobrazenie so vznikom moderného litovského národného povedomia.

Minca patrí do litovského radu venovaného etnografickým regiónom krajiny. Predtým boli spracované Žemaitija, Aukštaitija a Dzūkija; Suvalkija nasledovala ako ďalšia časť tohto radu. Výber poukazuje na to, že Litva má popri svojej štátnej jednote aj viaceré historicky a kultúrne formované regionálne identity. Minca preto nepripomína jedno konkrétne výročie, ale dodnes používané kultúrne členenie krajiny.