Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 432 2022
2-eurová minca
PP
2 eurá proof
Slovinsko · 150. výročie narodenia architekta Jožeho Plečnika
Náklad2 500
Emisná cena16,00 €
Dátum vydania2. 3. 2022
Nápis na hraneSLOVENIJA •
Trhová cena27,90 €
K emisnému nákladu
Minca pripomína 150. výročie narodenia architekta Jože Plečnik. Motív zobrazuje výrez z veľkého okna čitárne Národnej a univerzitnej knižnice so stĺpom v popredí. Písmená „ARH. PLEČNIK“ rozmiestnené po okne pôsobia ako podpis vložený do jeho vlastného diela; pod nimi je nápis „JOŽE PLEČNIK“, vľavo letopočet „1872“.
Motív
Motív mince zobrazuje výrez z veľkého okna čitárne Národnej a univerzitnej knižnice so stĺpom v popredí. Na okne sú v tomto poradí rozmiestnené písmená A R H. P L E Č N I K. Obrazne ich možno vnímať ako podpis architekta, ktorý sa objavuje v jeho vlastnom diele. Písmená sú osadené do priehlbín okna a v jazyku architekta Plečnika ich možno chápať ako priestorové architektonické prvky, zvýraznenia vložené do fasády alebo v podobe geometricky stvárnených objektov. Celá kompozícia vyvoláva dojem priestoru a odráža tvorivú bohatosť architektových myšlienok. V strede sa nachádza hlavný stĺp, ktorý člení priestor na motíve mince a znázorňuje vzťah medzi vnútrom a vonkajškom, respektíve medzi popredím a pozadím, ako to Plečnik často robil pri svojich zobrazeniach priestoru. Tak vzniká priestorová miniatúra, priestor v priestore, viacvrstvový a mystický. Dole sa nachádza nápis „JOŽE PLEČNIK“, vľavo je zvisle uvedený letopočet „1872“ a vpravo hore sú tiež zvisle uvedené názov vydávajúcej krajiny „SLOVENIJA“ a rok vydania „2022“. Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Pozadie k téme
Jože Plečnik (1872–1957) pochádzal z Ljubljana, ktorá v tom čase patrila k rakúsko-uhorskej korunnej krajine Krain. Po vzdelaní v Grazi a vo Wien študoval na Wiener Akademie der bildenden Künste u Otto Wagnera. Najprv pôsobil vo Wien, neskôr vyučoval v Prahe a od roku 1921 na Universität Ljubljana. Jeho dielo spája moderné stavebné úlohy s prvkami antiky, renesancie a regionálnych stavebných tradícií. Charakteristické je jeho osobité zaobchádzanie so stĺpmi, schodiskami, osami a rozličnými materiálmi.
V Prahe sa Plečnik okrem iného podieľal na prestavbe Pražského hradu na sídlo prezidenta novozaloženého Československa. Na objednávku prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka upravoval nádvoria, záhrady a interiéry. V Ljubljana neovplyvnil iba jednotlivé budovy, ale aj verejný priestor. K jeho tamojším dielam patria Drei Brücken, tržnice pri rieke Ljubljanica, Schusterbrücke, Michaelskirche im Laibacher Moor a areál cintorína Žale. Mnohé z týchto zásahov nanovo usporadúvajú staršie časti mesta a prepájajú cesty, námestia, nábrežia a stavby.
Národná a univerzitná knižnica v Ljubljana vznikla podľa Plečnikových plánov v 30. rokoch 20. storočia a bola otvorená v roku 1941. Stojí na mieste bývalého Auersperg-Palais, ktorý bol poškodený pri zemetrasení v roku 1895 a neskôr odstránený. Cesta budovou je zámerne inscenovaná: z pomerne tmavého vstupného priestoru a schodiska sa návštevníci dostávajú do svetlej čitárne. Táto postupnosť sa často chápe ako architektonický obraz cesty od nevedomosti k poznaniu. Fasáda kombinuje tehly s kamennými blokmi rozlične opracovanými.
Po rozpade Juhoslávie sa Plečnikove diela čoraz viac vnímali ako súčasť slovinského kultúrneho dedičstva. V roku 2021 UNESCO zapísalo skupinu jeho stavieb a mestských priestorov v Ljubljana do zoznamu svetového dedičstva ako príklad urbanizmu orientovaného na človeka. Výročie preto poskytlo bezprostrednú príležitosť pripomenúť si architekta aj jeho úlohu pri formovaní dnešného obrazu hlavného mesta Slovinska.
V Prahe sa Plečnik okrem iného podieľal na prestavbe Pražského hradu na sídlo prezidenta novozaloženého Československa. Na objednávku prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka upravoval nádvoria, záhrady a interiéry. V Ljubljana neovplyvnil iba jednotlivé budovy, ale aj verejný priestor. K jeho tamojším dielam patria Drei Brücken, tržnice pri rieke Ljubljanica, Schusterbrücke, Michaelskirche im Laibacher Moor a areál cintorína Žale. Mnohé z týchto zásahov nanovo usporadúvajú staršie časti mesta a prepájajú cesty, námestia, nábrežia a stavby.
Národná a univerzitná knižnica v Ljubljana vznikla podľa Plečnikových plánov v 30. rokoch 20. storočia a bola otvorená v roku 1941. Stojí na mieste bývalého Auersperg-Palais, ktorý bol poškodený pri zemetrasení v roku 1895 a neskôr odstránený. Cesta budovou je zámerne inscenovaná: z pomerne tmavého vstupného priestoru a schodiska sa návštevníci dostávajú do svetlej čitárne. Táto postupnosť sa často chápe ako architektonický obraz cesty od nevedomosti k poznaniu. Fasáda kombinuje tehly s kamennými blokmi rozlične opracovanými.
Po rozpade Juhoslávie sa Plečnikove diela čoraz viac vnímali ako súčasť slovinského kultúrneho dedičstva. V roku 2021 UNESCO zapísalo skupinu jeho stavieb a mestských priestorov v Ljubljana do zoznamu svetového dedičstva ako príklad urbanizmu orientovaného na človeka. Výročie preto poskytlo bezprostrednú príležitosť pripomenúť si architekta aj jeho úlohu pri formovaní dnešného obrazu hlavného mesta Slovinska.