Numizmatický list

Bitka sa odohrala v roku 480 pred n. l. počas druhého perzského ťaženia proti gréckej pevnine. Perzský veľkokráľ Xerxes I. viedol vojsko do Grécka po tom, čo sa už jeho otec Dareios I. pokúsil podrobiť si niekoľko gréckych mestských štátov. Tie boli politicky samostatné a často medzi sebou znepriatelené. Tvárou v tvár perzskému postupu sa však početné polis spojili do obranného spojenectva, o ktoré sa opierali najmä Sparta a Athen.

Thermopylen boli v tom čase úzkym priechodom medzi pohorím a Malianskym zálivom. Vzhľadom na obmedzený priestor mohli Peržania svoju početnú prevahu využiť iba v obmedzenej miere. Gréckym vojskám velil spartský kráľ Leonidas. Patrilo k nim nielen známych 300 Spartiátov, ale spočiatku aj niekoľko tisíc bojovníkov z rôznych miest. V antickej tradícii sa osobitne spomína účasť Thespijčanov a Tébanov.

Po niekoľkých útokoch sa perzské jednotky dostali horským chodníkom do tyla obrancov. Cestu im ukázal Grék menom Ephialtes. Leonidas potom prepustil veľkú časť vojska. Sám zostal so Sparťanmi a oddielmi z Thespiai a Theby a v ďalšom boji padol.

V tom istom čase bojovali grécke a perzské loďstvá pri myse Artemision. Po prelomení obrany pri Thermopylen mohli Peržania pokračovať v postupe do stredného Grécka a obsadiť vyprázdnený Athen. Ťaženie neskôr rozhodlo grécke námorné víťazstvo pri Salamis a víťazstvo pri Plataiai v nasledujúcom roku.

Spomienka na Thermopylen vychádza predovšetkým z historického diela Herodota a zo starovekých náhrobných básní. Známy sa stal najmä epigram pripisovaný Simonidovi, ktorý vyzýva okoloidúcich, aby Sparťanom oznámili smrť ich bojovníkov pri plnení povinnosti. V gréckej kultúre spomínania preto táto epizóda symbolizuje vojenské plnenie povinností, sebaobetovanie a spoločný odpor predtým súperiacich mestských štátov. Okrúhle výročie poskytlo Grécku príležitosť nadviazať na túto dodnes politicky a kultúrne pôsobiacu antickú tradíciu.