Fínsko · 100 rokov fínskej ústavy z roku 1919

Minca pripomína sté výročie existencie republikánskeho ústavného zriadenia Fínska. Po viac než storočí ako autonómne veľkokniežatstvo v Rusk|||| impériu vyhlásil fínsky parlament 6. decembra 1917 štátnu nezávislosť. Následné politické zriadenie bolo spočiatku otvorené. Občianska vojna v roku 1918 vyostrila rozpory medzi politickými tábormi; zároveň sa viedol spor o to, či sa Fínsko stane monarchiou, alebo republikou.

V roku 1918 parlament zvolil nemeckého princa Friedricha Karla von Hessen za kráľa. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne sa však vzdal fínskeho trónu. Tým sa presadila republikánska forma štátu. Fínsky ústavný zákon z roku 1919 vytvoril základ novej republiky a upravil postavenie najvyšších štátnych orgánov. Spájal parlamentné zastúpenie ľudu s prezidentom, ktorý mal pôvodne pomerne rozsiahle právomoci. Za prvého prezidenta republiky bol v roku 1919 zvolený právnik a politik Kaarlo Juho Ståhlberg, ktorý sa predtým podieľal na vypracovaní republikánskeho ústavného zriadenia.

Deľba moci rozdeľuje štátnu moc medzi rôzne orgány: parlament prijíma zákony, prezident a vláda vykonávajú úlohy výkonnej moci a nezávislé súdy vykonávajú súdnictvo. Tieto oblasti zároveň nie sú od seba úplne oddelené, ale sú navzájom prepojené ústavne vymedzenými právomocami a kontrolnými mechanizmami.

Zákon z roku 1919 zostal desaťročia jedným zo základných pilierov fínskeho štátneho zriadenia. V roku 2000 nadobudla účinnosť nová jednotná ústava, ktorá nahradila viacero dovtedy oddelených ústavných zákonov a posilnila parlamentné zameranie politického systému. Vydanie mince v roku 2019 sa teda vzťahovalo na sté výročie republikánskej ústavy a na kontinuitu štátnej moci usporiadanej podľa princípov právneho štátu od roku 1919.