Lotyšsko · Vychádzajúce slnko – erb Lotyšska

Dátum vydania17. 9. 2019

Celkový náklad307 000

Maximum EÚ307 000

Edície2

Nápis na hraneDIEVS ★ SVĒTĪ ★ LATVIJU

NápisUZLĒCOŠĀ SAULE / LATVIJA / 2019

DizajnérIvars Drulle

MincovňaKoninklijke Nederlandse Munt, Utrecht

K emisnému nákladu

Minca je venovaná histórii lotyšského štátneho znaku a motívu vychádzajúceho slnka. Zobrazuje vychádzajúce slnko, ako aj štylizované písmená B a L označujúce „Brīvā Latvija“ („slobodné Lotyšsko“), doplnené nápisom „UZLĒCOŠĀ SAULE“. Motív, ktorý v roku 1917 navrhol Ansis Cīrulis, bol po založení Republiky Lotyšsko zahrnutý do návrhov nového štátneho znaku, ktorý bol oficiálne prijatý v roku 1921.

Motív

Minca je venovaná histórii lotyšského štátneho znaku a zobrazuje motív vychádzajúceho slnka. Motív bol pôvodne súčasťou návrhu umelca Ansis Cīrulis z roku 1917 na symbol samostatného Lotyšska. Neskôr sa stal jedným zo základných prvkov dnešného lotyšského štátneho znaku.

Motív vychádzajúceho slnka použil Ansis Cīrulis už predtým pri tvorbe identifikačného znaku lotyšských strelcov a v ďalších dielach. Po založení Lotyšskej republiky v roku 1918 bol motív vychádzajúceho slnka zahrnutý do všetkých návrhov nového štátneho znaku. Lotyšský štátny znak bol oficiálne zavedený v roku 1921.

Motív zobrazuje vychádzajúce slnko a uprostred štylizované písmená B a L, predstavujúce slová „Brīvā Latvija“ — „slobodné Lotyšsko“. Minca nesie aj nápis „UZLĒCOŠĀ SAULE“ (Vychádzajúce slnko), názov vydávajúceho štátu „LATVIJA“ a rok vydania „2019“.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Ansis Cīrulis (1883–1942) bol lotyšský grafik, maliar a umelecký remeselník. Patril ku generácii umelcov, ktorá vytvorila osobitý lotyšský výtvarný jazyk a pritom spájala tradičné ornamenty, ľudové umenie a súdobý dizajn. Cīrulis navrhoval okrem iného plagáty, poštové známky, keramiku a interiéry. Jeho diela prispeli k tomu, že politické predstavy o lotyšskej samostatnosti bolo možné vyjadriť aj pomocou ľahko rozpoznateľných obrazových symbolov.

Motív slnka vznikol v období prvej svetovej vojny. Od roku 1915 bojovali lotyšské strelecké oddiely v rámci armády Ruského impéria predovšetkým proti nemeckým jednotkám. Tieto jednotky boli pôvodne vytvorené na obranu lotyšského sídelného územia. Zároveň sa stali oporným bodom národného pocitu spolupatričnosti. Po ruských revolúciách v roku 1917 a rozpade dovtedajšieho štátneho usporiadania nadobudla požiadavka politickej samostatnosti väčšiu váhu. Vychádzajúce slnko bolo v tejto súvislosti možné chápať ako symbol novovznikajúceho Lotyšska.

Republika bola vyhlásená 18. novembra 1918 v meste Riga. Nasledovala lotyšská vojna za nezávislosť, v ktorej o kontrolu nad krajinou bojovali rôzne lotyšské, nemecké, ruské a sovietsko-ruské sily. Až potom bolo možné trvalo vybudovať štátne inštitúcie a stanoviť národné štátne symboly.

V úplnom štátnom znaku Lotyšska je slnko zobrazené spolu s ďalšími heraldickými figúrami. Tri hviezdy symbolizujú historické časti krajiny Vidzeme, Latgale, ako aj Kurzeme a Zemgale, pričom posledné dve sú zobrazené spoločne. Červený lev odkazuje na Kurzeme a Zemgale, strieborný gryf na Vidzeme a Latgale. Kompozíciu dopĺňajú dubové ratolesti a stuha v lotyšských národných farbách.

Počas sovietskej vlády sa tento znak nepoužíval ako štátny symbol. V rámci obnovenia lotyšskej štátnosti bol opätovne zavedený. Emisia mince z roku 2019 tak nadviazala na jeden z raných obrazových symbolov lotyšského hnutia za nezávislosť a zároveň poukázala na jeho cestu od politického návrhu k súčasti štátnej symboliky.