Belgicko · 25. výročie založenia Európskeho menového inštitútu

Dátum vydania9. 5. 2019

Celkový náklad155 000

Maximum EÚ155 000

Edície4

Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene

NápisALEXANDRE LAMFALUSSY / EMI / 1994 / EUR / ECU / BEF / European Monetary Institute / BE / 2019 / LL

DizajnérLuc Luycx

MincovňaKoninklijke Nederlandse Munt, Utrecht

K emisnému nákladu

Minca pripomína 25. výročie existencie Európskeho menového inštitútu (EWI), ktorý bol založený v roku 1994 a pripravoval prechod na jednotnú európsku menu. Motív zobrazuje Alexandre Lamfalussyho, prvého prezidenta EWI, ako aj jeho meno, skratku „EMI“, nápis „European Monetary Institute“ a letopočet 1994. Mince padajúce jedna na druhú s nápismi „EUR“, „ECU“ a „BEF“ symbolizujú prechod od národných mien k euru.

Motív

Vo vnútornej časti mince je vpravo zobrazený portrét Alexandre Lamfalussyho, prvého prezidenta EMI, a pod ním jeho meno. Na ľavej strane je uprostred skratka „EMI“ a nad ňou rok 1994, keď bol menový inštitút založený a Lamfalussy vymenovaný za prvého prezidenta. Pod nápisom „EMI“ sú zobrazené viaceré padajúce mince s nápismi „EUR“, „ECU“, respektíve „BEF“ (zhora nadol). Keďže ide o belgickú emisiu, rozhodli sme sa pre „BEF“, skratku našej bývalej národnej meny. Toto zobrazenie má symbolizovať prechod od národných mien k jednotnej európskej mene, euru, keďže hlavnou úlohou EMI bolo vytvorenie Európskeho systému centrálnych bánk vrátane ECB a novej meny. V hornej časti ľavej strany mince sa nachádza nápis „Európsky menový inštitút“.

Keďže mince bude raziť Kráľovská holandská mincovňa, naľavo sa nachádza mincová značka Utrechtu, Hermova palica, a belgická značka mincmajstra, erb obce Herzele. Kód krajiny BE a rok 2019 sa nachádzajú na spodnom okraji. Iniciály „LL“ dizajnéra mince Luc Luycx sa nachádzajú vpravo.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Európsky menový inštitút vznikol v druhej etape Európskej hospodárskej a menovej únie, ktorej právnym základom bola Maastrichtská zmluva. V tejto fáze mali centrálne banky užšie spolupracovať a vo väčšej miere koordinovať svoju menovú politiku. Inštitút však ešte nevykonával spoločnú menovú politiku; za ňu naďalej zodpovedali národné centrálne banky. Namiesto toho vytváral organizačné, právne a technické predpoklady pre neskorší Európsky systém centrálnych bánk a Európsku centrálnu banku.

Medzi prípravné práce patrili spoločné nástroje menovej politiky, pravidlá platobného styku, štatistické postupy a koncepcie vydávania nových bankoviek. Po splnení týchto úloh bol inštitút v roku 1998 nahradený Európskou centrálnou bankou. Začiatkom roka 1999 bolo euro najprv zavedené ako bezhotovostné platidlo, zatiaľ čo mince a bankovky sa dostali do obehu až v roku 2002.

ECU uvedené na minci, Európska menová jednotka, nebolo všeobecne používanou hotovostnou menou. Vychádzalo z koša európskych mien a slúžilo okrem iného ako účtovná a referenčná jednotka v Európskom menovom systéme. Belgický frank, na ktorý odkazuje skratka BEF, bol naproti tomu vtedajšou národnou menou Belgicka. Porovnanie oboch jednotiek s eurom znázorňuje rôzne úrovne menovej integrácie: národnú menu, európsku účtovnú jednotku a spoločnú menu.

Alexandre Lamfalussy bol belgický ekonóm a centrálny bankár narodený v Maďarsku. Pred pôsobením v Európskom menovom inštitúte pracoval okrem iného v Banke pre medzinárodné zúčtovanie v Bazileji, ktorej bol generálnym riaditeľom. Jeho kariéra tak spájala belgické bankovníctvo, medzinárodnú spoluprácu centrálnych bánk a prípravu európskej menovej únie.

Pre Belgicko malo toto výročie aj osobnú súvislosť: Lamfalussy bol belgickým občanom a časť svojej profesionálnej kariéry strávil v belgickom finančnom a centrálnobankovom sektore. Zvolená príležitosť pripomína skôr inštitucionálne prípravné práce než viditeľné zavedenie hotovosti, bez ktorých by prechod na euro nebol možný.