Andorra · 70. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv

Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v Paríži. Jej vznik ovplyvnili druhá svetová vojna, holokaust a ďalšie štátom organizované zločiny. Organizácia Spojených národov chcela sformulovať základné práva, ktoré by prináležali každému človeku bez ohľadu na pôvod, štátnu príslušnosť, pohlavie, náboženstvo alebo politické presvedčenie.

Na jej vypracovaní sa podieľali predstavitelia rôznych štátov a právnych tradícií. Predsedníčkou príslušnej Komisie Organizácie Spojených národov pre ľudské práva bola Eleanor Roosevelt, vdova po prezidentovi Spojených štátov Franklinovi D. Rooseveltovi. Cieľom nebolo vytvoriť výlučne západný alebo národný katalóg práv, ale medzinárodne zrozumiteľný spoločný štandard.

Deklarácia zahŕňa politické a občianske práva, ako aj hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Patria k nim okrem iného právo na život a osobnú slobodu, zákaz otroctva a mučenia, rovnosť pred zákonom, sloboda myslenia, svedomia a náboženstva, ako aj právo na vzdelanie, prácu a sociálne zabezpečenie. Deklarácia sama osebe nie je zmluvou medzinárodného práva, a preto bezprostredne nezakladá rovnaké záväzné povinnosti ako ratifikovaný dohovor. Ovplyvnila však mnohé ústavy a neskoršie medzinárodné zmluvy vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach a dvoch paktov Organizácie Spojených národov o ľudských právach.

Pre Andorru má táto téma aj štátopolitický súvis. Krajina prijala v roku 1993 demokratickú ústavu, v tom istom roku sa stala členom Organizácie Spojených národov a neskôr pristúpila k Rade Európy. Andorrská ústava obsahuje vlastný katalóg základných práv a verejných slobôd.

Výber tohto výročia tak začleňuje Andorru do medzinárodnej kultúry pripomínania: výročie sa na celom svete využívalo na pripomenutie požiadavky univerzálnych práv a pretrvávajúcej úlohy ich právnej a politickej ochrany. Emisia mince spája tento celosvetový rámec s vlastným štátnym a ústavným vývojom Andorry.