Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 322 2018
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Luxembursko · 175. výročie úmrtia veľkovojvodu Guillaume I
Náklad7 500
Emisná cena12,00 €
Dátum vydania27. 8. 2018
BalenieCoincard
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Trhová cena65,00 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca pripomína 175. výročie úmrtia veľkovojvodu Guillaume I. Motív zobrazuje doľava orientované portréty veľkovojvodu Henri a veľkovojvodu Guillaume I.; medzi nimi sú vertikálne uvedené životné údaje „1772–1843“ a meno „Guillaume I“. Pod nimi sú zobrazené „LUXEMBOURG“ a ročník „2018“.
Motív
Motív mince zobrazuje na pravej strane portrét Jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Henri, hľadiaceho doľava, a na ľavej strane portrét Jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Guillaume I. Medzi oboma portrétmi sú vertikálne vložené údaje o rokoch života „1772 – 1843“ a meno „Guillaume I“. V spodnej časti sú zobrazené krajina vydania „LUXEMBOURG“ a rok „2018“.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Guillaume I., v holandčine Willem I., pochádzal z rodu Oranien-Nassau. Po skončení napoleonskej vlády sa v roku 1813 najprv stal suverénnym kniežaťom Nizozemska. Viedenský kongres následne región nanovo usporiadal: v roku 1815 vzniklo Spojené kráľovstvo Nizozemska, ktoré približne zahŕňalo dnešné Nizozemsko, Belgicko a Luxembursko. Guillaume sa stal kráľom tohto štátu a zároveň prvým suverénnym veľkovojvodom Luxemburska.
Luxembursko pritom nebolo bežnou súčasťou nizozemského kráľovstva. Existovalo ako samostatné veľkovojvodstvo v personálnej únii s Nizozemskom: obe krajiny mali toho istého panovníka, z hľadiska štátneho práva však zostávali navzájom oddelené. Okrem toho patrilo Luxembursko do Deutscher Bund. Pevnosť Luxemburg bola ako spolková pevnosť zabezpečená prevažne pruskou posádkou. Tieto viacnásobné väzby formovali politické postavenie krajiny v Európe 19. storočia.
Guillaumovo vládnutie sa vyznačovalo snahou viac zjednotiť severnú a južnú časť jeho kráľovstva. Rozdiely v náboženstve, jazyku, politickom zastúpení a hospodárskej politike však viedli ku konfliktom. Počas Belgickej revolúcie v roku 1830 sa južné provincie oddelili od nizozemskej vlády. Konečná úprava sa uskutočnila v roku 1839: západná, prevažne francúzsky hovoriaca časť Luxemburska pripadla novovzniknutému Belgicku a dnes tvorí jeho provinciu Luxemburg. Zostávajúce územie pokračovalo ako veľkovojvodstvo pod vládou Guillaumea. Luxembursko tým v podstate získalo svoju dnešnú územnú podobu.
V roku 1840 Guillaume abdikoval v prospech svojho syna Guillaumea II. Personálna únia s Nizozemskom trvala až do roku 1890; potom sa obe monarchie v dôsledku odlišných pravidiel nástupníctva vydali samostatnými cestami.
Výber pamätného motívu tak odkazuje na vznik moderného veľkovojvodstva. Guillaume I. symbolizuje povýšenie Luxemburska na veľkovojvodstvo, jeho medzinárodné začlenenie po Viedenskom kongrese a územnú reorganizáciu z roku 1839. Porovnanie s dnešnou hlavou štátu začleňuje túto ranú fázu do pretrvávajúcej monarchickej inštitúcie Luxemburska.
Luxembursko pritom nebolo bežnou súčasťou nizozemského kráľovstva. Existovalo ako samostatné veľkovojvodstvo v personálnej únii s Nizozemskom: obe krajiny mali toho istého panovníka, z hľadiska štátneho práva však zostávali navzájom oddelené. Okrem toho patrilo Luxembursko do Deutscher Bund. Pevnosť Luxemburg bola ako spolková pevnosť zabezpečená prevažne pruskou posádkou. Tieto viacnásobné väzby formovali politické postavenie krajiny v Európe 19. storočia.
Guillaumovo vládnutie sa vyznačovalo snahou viac zjednotiť severnú a južnú časť jeho kráľovstva. Rozdiely v náboženstve, jazyku, politickom zastúpení a hospodárskej politike však viedli ku konfliktom. Počas Belgickej revolúcie v roku 1830 sa južné provincie oddelili od nizozemskej vlády. Konečná úprava sa uskutočnila v roku 1839: západná, prevažne francúzsky hovoriaca časť Luxemburska pripadla novovzniknutému Belgicku a dnes tvorí jeho provinciu Luxemburg. Zostávajúce územie pokračovalo ako veľkovojvodstvo pod vládou Guillaumea. Luxembursko tým v podstate získalo svoju dnešnú územnú podobu.
V roku 1840 Guillaume abdikoval v prospech svojho syna Guillaumea II. Personálna únia s Nizozemskom trvala až do roku 1890; potom sa obe monarchie v dôsledku odlišných pravidiel nástupníctva vydali samostatnými cestami.
Výber pamätného motívu tak odkazuje na vznik moderného veľkovojvodstva. Guillaume I. symbolizuje povýšenie Luxemburska na veľkovojvodstvo, jeho medzinárodné začlenenie po Viedenskom kongrese a územnú reorganizáciu z roku 1839. Porovnanie s dnešnou hlavou štátu začleňuje túto ranú fázu do pretrvávajúcej monarchickej inštitúcie Luxemburska.