Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 319 2018
2-eurová minca
Neobehová kvalita/BU Hlavná minca Emisia banky
2 Euro BK
Francúzsko · Simone Veil
Náklad15 000 000
Dátum vydania26. 6. 2018
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Trhová cena6,56 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca je poctou Simone Veil, výraznej osobnosti v boji za práva žien, ktorá prežila deportáciu do Auschwitz a bola prvou zvolenou predsedníčkou Európskeho parlamentu. Motív zobrazuje jej portrét s číslom väzenkyne na golieri; v pozadí je Európsky parlament, ako aj jej meno a roky života. Veil sa zasadzovala za legalizáciu umelého prerušenia tehotenstva schválenú v roku 1975 a od roku 2008 bola členkou Académie française.
Motív
Motív mince zobrazuje portrét Simone Veil, významnej osobnosti v boji za práva žien. Simone Veil, rodená Jacob, zomrela v júni 2017 vo veku 89 rokov. Prežila deportáciu do Auschwitz a stala sa jednou z najvýznamnejších osobností pri budovaní Európy. Od 1979 do 1982 bola prvou zvolenou predsedníčkou Európskeho parlamentu. Presadzovala legalizáciu umelého prerušenia tehotenstva, ktorá bola v roku 1975 schválená zákonom pomenovaným po nej. Od roku 2008 bola členkou Académie française.
Na jej golieri je uvedené väzenské číslo. V pozadí je zobrazený Európsky parlament a nachádzajú sa tam jej meno, rok narodenia a rok úmrtia, označenie krajiny „RF“, rok vydania „2018“ a mincovné značky. Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na jej golieri je uvedené väzenské číslo. V pozadí je zobrazený Európsky parlament a nachádzajú sa tam jej meno, rok narodenia a rok úmrtia, označenie krajiny „RF“, rok vydania „2018“ a mincovné značky. Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Simone Veil sa narodila v roku 1927 ako Simone Jacob v Nizza do židovskej rodiny. Počas nemeckej okupácie Francúzska ju v roku 1944 zatkli a deportovali spolu s časťou jej rodiny. Po príchode do Auschwitz-Birkenau ju odviezli do ďalších táborov; pri oslobodení koncentračného tábora Bergen-Belsen v apríli 1945 mala sedemnásť rokov. Jej rodičia a brat neprežili nacistické prenasledovanie. Neskôr Veil verejne hovorila o holokauste a angažovala sa za jeho pripomínanie.
Po vojne študovala právne vedy a politické vedy. Ako sudkyňa a úradníčka pracovala okrem iného vo francúzskej väzenskej správe. Tam sa zaoberala najmä podmienkami väznenia žien. V roku 1974 sa stala ministerkou zdravotníctva vo vláde prezidenta Valéry Giscard d’Estaing.
Právna úprava umelého prerušenia tehotenstva pomenovaná po nej vznikla v politicky a spoločensky mimoriadne vyhrotenej situácii. Umelé prerušenie tehotenstva bolo vo Francúzsku v zásade trestné, napriek tomu sa však vykonávalo, často za nebezpečných podmienok. Veil obhajovala návrh zákona v novembri 1974 pred Nationalversammlung. Pritom čelila prudkým osobným a čiastočne aj antisemitským útokom. Zákon povolil umelé prerušenie tehotenstva v stanovenej lehote a za určitých podmienok. Najprv nadobudol platnosť na skúšobné obdobie a neskôr bol potvrdený natrvalo.
Veilovej európske angažovanie súviselo s prvými priamymi voľbami do Európskeho parlamentu. Tie mali parlamentu poskytnúť silnejšiu demokratickú legitimitu. Jej životopis spájal pripomínanie nacistických zločinov s predstavou, že európska spolupráca môže zabrániť novým vojnám.
Francúzsko vydalo mincu rok po Veilovej smrti. V tom istom roku boli ona a jej už skôr zosnulý manžel Antoine Veil prenesení do parížskeho Panthéon. Republika tam uctieva osobnosti, ktorých životná cesta je spätá s jej politickými a spoločenskými dejinami. Vydanie mince tak zapadlo do štátnych spomienkových podujatí v roku 2018.
Po vojne študovala právne vedy a politické vedy. Ako sudkyňa a úradníčka pracovala okrem iného vo francúzskej väzenskej správe. Tam sa zaoberala najmä podmienkami väznenia žien. V roku 1974 sa stala ministerkou zdravotníctva vo vláde prezidenta Valéry Giscard d’Estaing.
Právna úprava umelého prerušenia tehotenstva pomenovaná po nej vznikla v politicky a spoločensky mimoriadne vyhrotenej situácii. Umelé prerušenie tehotenstva bolo vo Francúzsku v zásade trestné, napriek tomu sa však vykonávalo, často za nebezpečných podmienok. Veil obhajovala návrh zákona v novembri 1974 pred Nationalversammlung. Pritom čelila prudkým osobným a čiastočne aj antisemitským útokom. Zákon povolil umelé prerušenie tehotenstva v stanovenej lehote a za určitých podmienok. Najprv nadobudol platnosť na skúšobné obdobie a neskôr bol potvrdený natrvalo.
Veilovej európske angažovanie súviselo s prvými priamymi voľbami do Európskeho parlamentu. Tie mali parlamentu poskytnúť silnejšiu demokratickú legitimitu. Jej životopis spájal pripomínanie nacistických zločinov s predstavou, že európska spolupráca môže zabrániť novým vojnám.
Francúzsko vydalo mincu rok po Veilovej smrti. V tom istom roku boli ona a jej už skôr zosnulý manžel Antoine Veil prenesení do parížskeho Panthéon. Republika tam uctieva osobnosti, ktorých životná cesta je spätá s jej politickými a spoločenskými dejinami. Vydanie mince tak zapadlo do štátnych spomienkových podujatí v roku 2018.
Analýza cien na eBay
Pre toto vydanie je k dispozícii cenový vývoj na základe skutočných predajov na eBay – s mediánom, rozpätím a počtom predajov.
Zobraziť analýzu cien