Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 316 2018
2-eurová minca
Neobehová kvalita/BU Hlavná minca
2 Euro BK
Belgicko · 50. výročie udalostí z mája 1968 v Belgicku
Náklad250 000
Dátum vydania19. 6. 2018
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Trhová cena15,90 €
K emisnému nákladu
Minca pripomína 50. výročie udalostí z mája 1968 v Belgicku, ktoré mali celoštátny význam a ovplyvnili belgickú politiku, ako aj neskoršie štátne reformy. Motív zobrazuje demonštrujúcich študentov s letákom a vlajkou; poslucháreň v pozadí odkazuje na študentské prostredie.
Motív
Motív zobrazuje študentov s pamfletom a vlajkou v rukách a odkazuje na študentské demonštrácie, ktoré sa v Belgicku konali v máji 1968 v súvislosti so sociokultúrnymi zmenami. Tieto udalosti, ktoré sa odohrali pred 50 rokmi, mali celoštátny význam a ovplyvnili belgickú politiku a následné štátne reformy.
Vľavo sú zobrazené mincovná značka Utrechtu (Hermova palica) a belgický znak mincmajstra (erb obce Herzele). Vľavo sa nachádzajú aj letopočet 2018 a kód krajiny BE, pričom bezprostredne pod nimi sú iniciály LL dizajnéra mince Luc Luycx.
V pozadí je zobrazené auditorium, ktoré odkazuje na študentský kontext.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Vľavo sú zobrazené mincovná značka Utrechtu (Hermova palica) a belgický znak mincmajstra (erb obce Herzele). Vľavo sa nachádzajú aj letopočet 2018 a kód krajiny BE, pričom bezprostredne pod nimi sú iniciály LL dizajnéra mince Luc Luycx.
V pozadí je zobrazené auditorium, ktoré odkazuje na študentský kontext.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Belgický „máj 1968“ nebol jednotne organizovaným povstaním, ale súčasťou širšej vlny protestov v Európe a Severnej Amerike. Študenti sa postavili proti hierarchickým štruktúram vysokých škôl, požadovali spoluúčasť na rozhodovaní a diskutovali o spoločenských témach, ako boli sociálna nerovnosť, sexuálna morálka a vojna vo Vietname. Bezprostredným referenčným bodom pritom boli francúzske protesty a štrajky. V Belgicku sa okrem iného konali zhromaždenia, okupácie a spory o vedenie a spoločenskú úlohu univerzít.
Hnutie získalo osobitný belgický rozmer v dôsledku jazykového konfliktu. Už pred májom 1968 flámski študenti v Leuvene požadovali, aby sa francúzsky hovoriaca časť Katholieke Universiteit Leuven presťahovala z holandsky hovoriaceho regiónu. Za touto požiadavkou stál dlhodobý konflikt medzi holandsky a francúzsky hovoriacimi obyvateľmi o jazyk, vzdelávanie, politickú moc a regionálne kompetencie. Takzvaná leuvenská kríza viedla začiatkom roka 1968 k pádu vlády Paul Vanden Boeynants.
Katholieke Universiteit Leuven bola následne rozdelená na dve samostatné inštitúcie: na holandsky hovoriacu Katholieke Universiteit Leuven a francúzsky hovoriacu Université catholique de Louvain. Pre druhú z nich vzniklo vo Valónskom Brabante nové univerzitné mesto Louvain-la-Neuve. Aj Slobodná univerzita v Bruseli bola neskôr rozdelená na francúzsky hovoriacu a holandsky hovoriacu univerzitu.
Protesty tak spojili dva odlišné vývoje: medzinárodné požiadavky na demokratizáciu a spoločenskú liberalizáciu na jednej strane a belgický jazykový a komunitný konflikt na strane druhej. Tento konflikt prispel k tomu, že štát, ktorý bol predtým organizovaný centralisticky, postupne prenášal kompetencie na jazykové spoločenstvá a regióny. Z Belgicka sa v niekoľkých etapách reforiem vyvinul federálny štát.
Spomienkový rok bol preto vhodnou príležitosťou na vydanie mince nielen vďaka študentskej protestnej kultúre. Zároveň poukazoval na zlomový moment, v ktorom boli reformy vysokých škôl, spoločenské zmeny a reorganizácia belgického štátu úzko prepojené.
Hnutie získalo osobitný belgický rozmer v dôsledku jazykového konfliktu. Už pred májom 1968 flámski študenti v Leuvene požadovali, aby sa francúzsky hovoriaca časť Katholieke Universiteit Leuven presťahovala z holandsky hovoriaceho regiónu. Za touto požiadavkou stál dlhodobý konflikt medzi holandsky a francúzsky hovoriacimi obyvateľmi o jazyk, vzdelávanie, politickú moc a regionálne kompetencie. Takzvaná leuvenská kríza viedla začiatkom roka 1968 k pádu vlády Paul Vanden Boeynants.
Katholieke Universiteit Leuven bola následne rozdelená na dve samostatné inštitúcie: na holandsky hovoriacu Katholieke Universiteit Leuven a francúzsky hovoriacu Université catholique de Louvain. Pre druhú z nich vzniklo vo Valónskom Brabante nové univerzitné mesto Louvain-la-Neuve. Aj Slobodná univerzita v Bruseli bola neskôr rozdelená na francúzsky hovoriacu a holandsky hovoriacu univerzitu.
Protesty tak spojili dva odlišné vývoje: medzinárodné požiadavky na demokratizáciu a spoločenskú liberalizáciu na jednej strane a belgický jazykový a komunitný konflikt na strane druhej. Tento konflikt prispel k tomu, že štát, ktorý bol predtým organizovaný centralisticky, postupne prenášal kompetencie na jazykové spoločenstvá a regióny. Z Belgicka sa v niekoľkých etapách reforiem vyvinul federálny štát.
Spomienkový rok bol preto vhodnou príležitosťou na vydanie mince nielen vďaka študentskej protestnej kultúre. Zároveň poukazoval na zlomový moment, v ktorom boli reformy vysokých škôl, spoločenské zmeny a reorganizácia belgického štátu úzko prepojené.
Analýza cien na eBay
Pre toto vydanie je k dispozícii cenový vývoj na základe skutočných predajov na eBay – s mediánom, rozpätím a počtom predajov.
Zobraziť analýzu cien