Belgicko · 50. výročie udalostí z mája 1968 v Belgicku

Dátum vydania19. 6. 2018

Celkový náklad257 500

Maximum EÚ260 000

Edície4

Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene

Nápis2018 / BE / LL

DizajnérLuc Luycx

MincovňaKoninklijke Nederlandse Munt, Utrecht

K emisnému nákladu

Minca pripomína 50. výročie udalostí z mája 1968 v Belgicku, ktoré mali celoštátny význam a ovplyvnili belgickú politiku, ako aj neskoršie štátne reformy. Motív zobrazuje demonštrujúcich študentov s letákom a vlajkou; poslucháreň v pozadí odkazuje na študentské prostredie.

Motív

Motív zobrazuje študentov s pamfletom a vlajkou v rukách a odkazuje na študentské demonštrácie, ktoré sa v Belgicku konali v máji 1968 v súvislosti so sociokultúrnymi zmenami. Tieto udalosti, ktoré sa odohrali pred 50 rokmi, mali celoštátny význam a ovplyvnili belgickú politiku a následné štátne reformy.

Vľavo sú zobrazené mincovná značka Utrechtu (Hermova palica) a belgický znak mincmajstra (erb obce Herzele). Vľavo sa nachádzajú aj letopočet 2018 a kód krajiny BE, pričom bezprostredne pod nimi sú iniciály LL dizajnéra mince Luc Luycx.

V pozadí je zobrazené auditorium, ktoré odkazuje na študentský kontext.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.

Pozadie k téme

Belgický „máj 1968“ nebol jednotne organizovaným povstaním, ale súčasťou širšej vlny protestov v Európe a Severnej Amerike. Študenti sa postavili proti hierarchickým štruktúram vysokých škôl, požadovali spoluúčasť na rozhodovaní a diskutovali o spoločenských témach, ako boli sociálna nerovnosť, sexuálna morálka a vojna vo Vietname. Bezprostredným referenčným bodom pritom boli francúzske protesty a štrajky. V Belgicku sa okrem iného konali zhromaždenia, okupácie a spory o vedenie a spoločenskú úlohu univerzít.

Hnutie získalo osobitný belgický rozmer v dôsledku jazykového konfliktu. Už pred májom 1968 flámski študenti v Leuvene požadovali, aby sa francúzsky hovoriaca časť Katholieke Universiteit Leuven presťahovala z holandsky hovoriaceho regiónu. Za touto požiadavkou stál dlhodobý konflikt medzi holandsky a francúzsky hovoriacimi obyvateľmi o jazyk, vzdelávanie, politickú moc a regionálne kompetencie. Takzvaná leuvenská kríza viedla začiatkom roka 1968 k pádu vlády Paul Vanden Boeynants.

Katholieke Universiteit Leuven bola následne rozdelená na dve samostatné inštitúcie: na holandsky hovoriacu Katholieke Universiteit Leuven a francúzsky hovoriacu Université catholique de Louvain. Pre druhú z nich vzniklo vo Valónskom Brabante nové univerzitné mesto Louvain-la-Neuve. Aj Slobodná univerzita v Bruseli bola neskôr rozdelená na francúzsky hovoriacu a holandsky hovoriacu univerzitu.

Protesty tak spojili dva odlišné vývoje: medzinárodné požiadavky na demokratizáciu a spoločenskú liberalizáciu na jednej strane a belgický jazykový a komunitný konflikt na strane druhej. Tento konflikt prispel k tomu, že štát, ktorý bol predtým organizovaný centralisticky, postupne prenášal kompetencie na jazykové spoločenstvá a regióny. Z Belgicka sa v niekoľkých etapách reforiem vyvinul federálny štát.

Spomienkový rok bol preto vhodnou príležitosťou na vydanie mince nielen vďaka študentskej protestnej kultúre. Zároveň poukazoval na zlomový moment, v ktorom boli reformy vysokých škôl, spoločenské zmeny a reorganizácia belgického štátu úzko prepojené.