SOM BU

Do roku 1917 patrilo územie Estónska k Ruskej ríši. Po Februárovej revolúcii sa cárska vláda zrútila a Estónsko získalo jednotnú autonómnu správu. Keď sa neskôr moci ujali boľševici a postupovali nemecké vojská, estónski politici využili krátke prechodné obdobie na vyhlásenie vlastného štátu.

Základom bolo „Manifest všetkým národom Estónska“, ktorý uverejnil estónsky záchranný výbor. Verejne ho prečítali 23. februára 1918 v Pärnu. Nasledujúci deň vznikla v Tallinn dočasná vláda, preto sa 24. február oslavuje ako štátny sviatok. Štátnu samostatnosť však spočiatku nebolo možné prakticky uskutočniť, pretože krajinu obsadili nemecké vojská.

Po skončení prvej svetovej vojny prevzala dočasná vláda v novembri 1918 štátnu moc. Krátko nato sa začala Estónska vojna za slobodu proti Sovietskemu Rusku. Na juhu zároveň došlo k bojom proti vojenským zoskupeniam ovládaným baltskými Nemcami. Vojna sa skončila mierovou zmluvou z Tartu z 2. februára 1920. Sovietske Rusko v nej uznalo Estónsko ako suverénny štát a vzdalo sa nárokov na jeho územie.

Prvá Estónska republika existovala do roku 1940. Potom nasledovali sovietska okupácia a anexia, nemecká okupácia počas druhej svetovej vojny a opätovné začlenenie do Sovietskeho zväzu. Estónsko z hľadiska štátneho práva trvalo na pokračovaní existencie republiky založenej v roku 1918. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa preto v roku 1991 nevyhlásilo založenie nového štátu, ale obnovenie štátnej samostatnosti.

Jubileum tak zároveň predstavovalo vznik republiky aj predstavu jej právnej kontinuity počas okupácie a sovietskeho obdobia. Bolo súčasťou viacročného štátneho jubilejného programu, ktorý pripomínal aj politické kroky medzi autonómiou, založením štátu a uzavretím mieru v Tartu.