Taliansko · 50. výročie Rímskych zmlúv

Rímske zmluvy“ označujú dve samostatné dohody: Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvnými stranami boli Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Obe zmluvy nadobudli platnosť 1. januára 1958.

Tieto dohody patrili k politike západoeurópskej integrácie po druhej svetovej vojne. Už predtým tie isté štáty podriadili prostredníctvom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele kľúčové priemyselné odvetvia spoločnému dohľadu. Ďalšie zámery vrátane Európskeho obranného spoločenstva však zlyhali. Následne sa ťažisko presunulo na hospodársku spoluprácu.

EHS malo postupne vytvoriť spoločný trh. Patrilo k tomu odstránenie ciel medzi členskými štátmi, spoločné vonkajšie clo, ako aj voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zmluva okrem toho stanovovala spoločné oblasti politiky, najmä v poľnohospodárstve a obchode. Euratom mal podporovať spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie, vo výskume a zásobovaní, ako aj v oblasti ochrany zdravia. Obe spoločenstvá získali vlastné orgány; parlamentné zhromaždenie a súdny dvor využívali spoločne. Z tohto inštitucionálneho usporiadania sa po niekoľkých zmenách zmlúv a rozšíreniach vyvinula dnešná Európska únia.

Podpis sa uskutočnil v sále Horatiov a Curiatiov v Palazzo dei Conservatori na Kapitole. Miesto zámerne spájalo nové spoločenstvá s Rímom ako historicky a politicky významným európskym referenčným bodom. Námestie a okolité stavby získali svoju dnešnú podobu podľa plánov Michelangela.

Pri príležitosti výročia sa štáty eurozóny po prvýkrát rozhodli pre spoločnú 2-eurovú pamätnú emisiu. Predtým národné pamätné mince zobrazovali vždy odlišné témy. Jednotný základný motív odkazoval na spoločný zmluvný pôvod, zatiaľ čo jazyk a označenie krajiny zostali prispôsobené jednotlivým štátom. Tým sa zviditeľnila spoločná príležitosť aj štátna zodpovednosť za vydávanie mincí.