Nemecko · Porýnie-Falcko, Porta Nigra v Trieri

Trier vznikol v rímskom období ako Augusta Treverorum na území keltského kmeňa Treverer. Mesto sa rozvinulo na správne a obchodné centrum. V neskorej antike bolo istý čas sídlom rímskych cisárov a politickým strediskom západnej časti ríše. Z tohto obdobia pochádzajú okrem mestskej brány aj Kaiserthermen, Barbarathermen, amfiteáter a Konstantinbasilika.

Brána bola postavená koncom 2. storočia z veľkých pieskovcových kvádrov. Kamene boli uložené bez malty a pôvodne spojené železnými skobami. Dva prejazdy, viacpodlažné veže a vnútorné nádvorie slúžili na kontrolu dopravy. Stavba pravdepodobne zostala čiastočne nedokončená. Jej dnešné označenie pochádza zo stredoveku a odkazuje na tmavé sfarbenie pieskovca; rímsky názov sa nezachoval.

Za zachovanie stavby vďačíme jej opätovnému využitiu. V 11. storočí sa v nej usadil pustovník Simeon pochádzajúci z východného Stredomoria. Po jeho smrti bola brána prestavaná na dvojkostol zasvätený svätému Simeonovi. Vznikli pri tom okrem iného apsidy, schodiská a ďalšie cirkevné stavebné prvky. Na Napoleonov príkaz boli tieto doplnky začiatkom 19. storočia z väčšej časti odstránené, aby sa obnovil rímsky vzhľad. Stopy stredovekého využitia sú napriek tomu stále rozpoznateľné.

Od roku 1986 patrí brána spolu s ďalšími rímskymi stavebnými pamiatkami Trieru, katedrálou a Liebfrauenkirche do svetového dedičstva UNESCO. Odkazuje tak na rímsku minulosť dnešného Rheinland-Pfalz, ako aj na neskorší spôsob zaobchádzania s antickou stavebnou substanciou.

Nemecká séria spolkových krajín od roku 2006 každoročne predstavovala jednu krajinu prostredníctvom vybranej stavby. Poradie sa v zásade riadilo pravidelným striedaním predsedníctva v Bundesrat. Pre Rheinland-Pfalz bola vhodným motívom rímska stavba v Trieri, pretože v bezprostredne rozpoznateľnej stavebnej pamiatke spája dlhú sídelnú a správnu históriu krajiny.