Grécko · 150. výročie podpálenia kláštora Arkadi

Pravoslávny kláštor Arkadi leží juhovýchodne od Rethymno na Kréte. Kláštorný areál získal podstatné časti svojej dnešnej podoby počas benátskej nadvlády nad ostrovom. Je obklopený opevneným obvodovým múrom a nachádza sa v ňom dvojloďová kostolná budova s renesančným priečelím. Okrem svojej náboženskej funkcie slúžil kláštor istý čas ako útočisko a centrum odporu proti osmanskej nadvláde.

Kréta patrila od druhej polovice 17. storočia k Osmanskej ríši. V 19. storočí opakovane dochádzalo k povstaniam prevažne grécko-pravoslávneho obyvateľstva. Mnohí povstalci požadovali politické sebaurčenie alebo pripojenie ostrova k už nezávislému Gréckemu kráľovstvu. Počas krétskeho povstania v roku 1866 sa ozbrojení bojovníci opevnili v kláštore Arkadi. Zároveň tam hľadalo ochranu množstvo civilistov vrátane žien a detí.

V novembri 1866 bol areál obkľúčený osmanskými vojskami a napokon dobytý útokom. Keď sa obrana zrútila, vybuchol sklad pušného prachu v kláštore. Podľa tradície bol pušný prach úmyselne zapálený, aby sa zabránilo zajatiu. Zahynulo pritom mnoho obkľúčených aj útočiacich vojakov. Presný priebeh udalostí a počty obetí sa v jednotlivých opisoch líšia. Táto udalosť sa v Grécku zvyčajne označuje ako „holokaust v Arkadi“; tento pojem tu odkazuje na sebaobetovanie ohňom.

Zničenie kláštora povstanie neukončilo, no mimo Kréty vyvolalo veľkú pozornosť a posilnilo podporu hnutia za krétsku autonómiu. K zjednoteniu s Gréckom došlo až o desaťročia neskôr, v roku 1913. Arkadi sa tým stalo miestom pamäti na krétsky odpor a grécke dejiny nezávislosti. Výber príležitosti na vydanie mince vyplýva z tejto národnej kultúry pamäti a okrúhleho výročia udalosti.