SOM BU

Ġgantija pozostáva z dvoch chrámových stavieb, ktoré ležia bezprostredne vedľa seba a sú obklopené spoločným ohradným múrom. Ich pôdorysy sa riadia schémou typickou pre maltskú chrámovú kultúru: z nádvoria vedie centrálna chodba do niekoľkých polkruhových miestností usporiadaných po stranách. Na vonkajšie múry sa použili mimoriadne veľké a odolné vápencové bloky, zatiaľ čo v interiéri sa používal ľahšie opracovateľný vápenec. Niektoré bloky vážia niekoľko ton.

O spoločenstvách, ktoré tieto stavby vybudovali, sa vie iba na základe archeologických nálezov, pretože po sebe nezanechali písomné pramene. Pravdepodobne sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Oltáre, zvieracie kosti, ohniská a nádoby naznačujú, že v chrámoch sa konali spoločné obrady a obetné rituály. Presný charakter rituálov ani uctievané božstvá však nemožno spoľahlivo určiť. Ľudské figúrky nájdené na Malte sa často spájajú s plodnosťou alebo uctievaním predkov, neumožňujú však jednoznačný výklad.

Názov Ġgantija je odvodený od maltského slova pre „obryňu“, respektíve „obra“. Miestna tradícia vysvetľovala nezvyčajnú veľkosť kamenných blokov tým, že stavbu vybudovala obria bytosť. Takéto príbehy vznikli dávno predtým, než bolo možné archeologicky preskúmať spôsob výstavby a vek lokality.

V 19. storočí bol komplex odkrytý, pričom prvé vykopávky ešte nezodpovedali dnešným archeologickým štandardom. Neskoršie výskumy umožnili presnejšie zaradenie jednotlivých fáz výstavby. Od roku 1980 patrí Ġgantija do svetového dedičstva UNESCO; neskôr boli do tejto lokality svetového dedičstva zahrnuté aj ďalšie maltské megalitické stavby.

Emisia z roku 2016 otvorila maltskú mincovú sériu venovanú pravekým lokalitám krajiny. V nasledujúcich rokoch boli zobrazené ďalšie chrámové stavby, ako aj podzemné hypogeum Ħal Saflieni. Výber Ġgantije ako úvodného motívu tak odkazoval na osobitú chrámovú kultúru maltského súostrovia.