SOM BU

Malta bola od začiatku 19. storočia pod britskou nadvládou a v roku 1964 získala nezávislosť. Nový štát zostal spočiatku konštitučnou monarchiou v rámci Commonwealthu. Hlavou štátu bola naďalej kráľovná Elisabeth II. ako kráľovná Malty; na ostrovoch ju zastupoval generálny guvernér. Výkon vládnych záležitostí zabezpečoval volený parlament a kabinet pod vedením predsedu vlády.

Republikánska štátna forma odstránila toto inštitucionálne spojenie s britskou korunou bez toho, aby Malta vystúpila z Commonwealthu. Na miesto panovníčky nastúpil prezident volený parlamentom, ktorý mal prevažne reprezentatívne a ústavné úlohy. Prvým prezidentom sa stal Anthony Mamo, ktorý predtým pôsobil ako posledný generálny guvernér. Predsedom vlády bol v tom čase Dom Mintoff z Labour Party. Premenu na republiku treba odlišovať od odchodu posledných britských ozbrojených síl v roku 1979, ktorý si Malta pripomína Dňom slobody.

Prezidentský palác, na ktorého fasáde sa nachádza tabuľa zobrazená na minci, je úzko spätý s meniacimi sa formami vlády na Malte. Budova vznikla v období Rádu johanitov ako palác veľmajstrov. Počas britskej nadvlády slúžila guvernérom ako úradné sídlo. Neskôr sa stala sídlom maltskej hlavy štátu; mnoho rokov sa v nej schádzal aj parlament. Stavba tak spája obdobie Rádu, koloniálnu nadvládu a nezávislý republikánsky štát.

Emisia patrila do päťdielnej série mincí venovanej ústavným dejinám Malty. Predchádzajúce mince zobrazovali prvých volených zástupcov ľudu z roku 1849, väčšinové zastúpenie z roku 1887, samosprávu z roku 1921 a nezávislosť z roku 1964. Republika predstavovala chronologické zavŕšenie tejto série. Jej výber ako námetu mince preto nevysvetľuje iba jubileum, ale aj postavenie tohto kroku v rámci postupného rozvoja maltskej samosprávy a štátnosti.